Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatokom, počas ktorého si kresťania pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočné tradície a zvyky sa menia od krajiny ku krajine. Prinášame vám niektoré zaujímavé tradície z celého sveta – či už ide o poriadnu šibačku ako je zvykom v našich končinách, sledovanie kriminálnych seriálov v severských krajinách alebo nasledovanie Ježišových krokov v Jeruzaleme.
Filipíny
Veľkú noc na Filipínach každoročne sprevádzajú krvavé rituály. Na Veľký piatok sa v Luzone blízko hlavného mesta Manila nechávajú Filipínčania najskôr bičovať, podaktorí až do krvi, a následne sa nechajú pribiť na kríž. Veriaci si tým pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Veria, že opakovanie Ježišovho utrpenia očistí ich dušu a dokáže vyliečiť choroby. Dokonca aj deti sa zúčastňujú tohto sprievodu, no omnoho jemnejším spôsobom – prezlečené za anjelikov vedú sprievod mestom počas úsvitu na znak vzkriesenia Ježiša Krista.
Grécko
V pravoslávnej cirkvi sa Veľká noc nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Pasche predchádza Veľký týždeň, v ktorom veriaci držia pôst a nekonzumujú žiadne potraviny živočíšneho pôvodu. Niektorí silno veriaci držia pôst celých 40 dní až do Veľkej noci. Celé toto obdobie sa nazýva sarakosti.
Veľkonočné prípravy začínajú Zeleným štvrtkom, kedy sa pečie tradičné tsoureki, ktoré je podobné našej vianočke. V tento deň je zvykom farbiť varené vajíčka červenou farbou, ktorá je farbou života, znovuzrodenia a je aj symbolom Kristovej krvi. Na Zelený štvrtok večer sa v kostoloch koná svätá liturgia a symbolické ukrižovanie Ježiša Krista.
Veľký piatok je dňom pracovného voľna. V tento deň sa ozdobuje jarnými kvetmi epitafios (symbolický Kristov hrob). Po vyzdobení epitáfia a uložení Krista do hrobu, prichádzajú veriaci do kostola vzdať úctu Kristovi a prechádzajú popod epitáfio. Je to symbol milosti a šťastia.
Na Bielu sobotu je privezený z Jeruzalema večný plameň a čakajúci kňazi ho následne prinesú do miestnych kostolov. Oslava vzkriesenia začína večernou bohoslužbou. Krátko pred polnocou všetky svetlá v kostole zhasnú. Kňaz následne odovzdá plameň, svetlo zmŕtvychvstania, veriacim a oheň putuje od človeka k človeku. Kostol a nádvorie kostola sú postupne osvetlené plameňom horiacich sviečok. Noc je naplnená spevom, zvukom kostolných zvonov, žiarou z neďalekých ohňostrojov. Zvykom je priniesť si večný plameň domov a na ráme nad dverami urobiť dymom znamenie kríža, ktorým je požehnaný domov po celý rok. Po príchode domov sa rodina zhromaždí okolo veľkonočného stola, kde sa podáva tradičné jedlo – polievka z jahňacích pečienok, tsoureki a červené vajíčka.
Na Veľkonočnú nedeľu sa skoro ráno chystajú rošty a ražne na grilovanie. Hlavným jedlom dňa je celé grilované jahňa alebo kozľa, ku ktorému sa podáva tsatziky, rôzne čerstvé šaláty, kvalitné víno a ouzo. Ľudia sa veselia a tancujú.
Tak ako na Slovensku, aj tu sa niektoré veľkonočné zvyky menia podľa jednotlivých krajov a oblastí. Na gréckom ostrove Korfu sa počas Veľkej noci na Bielu sobotu v doobedňajších hodinách vyhadzujú na ulicu z okna hlinené riady, hrnce a džbány. Tento zvyk má zabezpečiť úrodu a hojnosť v nasledujúcom roku.
Španielsko
Veľkonočné sprievody mestom sú bežné v strednom a južnom Španielsku, no len v Seville zažijete celotýždňový festival Semana Santa, ktorý je skutočne pôsobivý. Ide o honosné procesie vedúce mestom s množstvom sviečok a sôch svätých za sprievodu hudobníkov a davom veriacich, ktorí sa prišli pozrieť. No sú to tzv. nazarenos, ktorí pútajú najviac pozornosti. Sú to muži, ženy aj deti, všetci odetí do tajomného rúcha. Okrem plášťa siahajúceho po zem majú na hlavách nasadené kužeľové špicaté kukly, v ktorých majú vystrihnuté len otvory na oči. Najlepšie miesto, kde si pozrieť túto zaujímavú a sčasti strašidelnú procesiu je na Veľký piatok Katedrála v Seville a biskupský palác.
Okrem zaujímavého sprievodu v Seville vás zaručene osloví aj ten v stredovekom mestečku Verges, kde sa na Zelený štvrtok tancuje tradičný “dansa de la mort” alebo tiež tanec smrti. Ľudia tancujúci v sprievodoch majú oblečené kostýmy pripomínajúce kostlivcov a poniektorí nosia so sebou aj kosu. Sprievod končia kostlivci, ktorí nosia krabice s popolom. Táto oslava tancom začína o polnoci a pokračuje až do skorých ranných hodín.
Nórsko
Nóri majú skutočne jedinečné veľkonočné tradície. Počas Veľkonočných sviatkov sa venujú riešeniu vrážd. Tamojšie televízie vysielajú predovšetkým kriminálne a detektívne filmy a seriály alebo sa miestni venujú čítaniu detektívok a s radosťou hádajú kto je vrah. Toto obdobie nazývajú Paaskekrim (veľkonočný zločin).
Bermudy
Na Bermudách na Veľký piatok miestni vypúšťajú doma vyrobené šarkany, jedia pokrmy z tresky a horúce “krížové” buchty – buchty narezané do kríža so sušeným ovocím. Hovorí sa, že tradícia vypúšťania šarkanov začala, keď učiteľ z britskej armády mal problém vysvetliť zostúpenie Krista z nebies svojim žiakom v nedeľnej škole. Vyrobil tak šarkana v tvare kríža, ktorým následne ilustroval zostúpenie. Tradičné bermudské šarkany sú vyrábané z farebného papiera s dlhým chvostom.
Izrael
Pre kresťanov v Izraeli je Veľká noc vážnou a tradičnou oslavou. Uličky Starého mesta v Jeruzaleme sú preplnené tisíckami veriacich pútnikov. Ľudia idú po stopách Ježiša po Via Dolorosa. Je to cesta, po ktorej kráčal Ježiš v deň, keď ho pribili na kríž. Mnohí na chrbte nesú kríž, aby sa duchovne priblížili svojmu Pánovi a sprievod, známy ako Cesta kríža, je jedným z najkrajších náboženských sprievodov na svete.
Fínsko/Švédsko
Fínske deti sa prezliekajú za čarodejnice a s metlami, kanvičkami na kávu, vŕbovými prútikmi a šatkami s pierkami chodia po uliciach a pýtajú od ľudí sladkosti. V niektorých častiach západného Fínska na Veľkonočnú nedeľu pripravujú obrovskú vatru. Podľa severskej tradície plamene odrádzajú čarodejnice, ktoré sa premávajú na svojich metlách od Veľkého piatku až do Veľkonočnej nedele.
Podobne ako vo Fínsku, tak aj vo Švédsku sa deti obliekajú do rôznych farebných kostýmov. Dievčatá majú dlhé sukničky, na hlavách šatky a namaľované líčka do červena. Takto prezlečené chodia pýtať sladkosti a vymieňajú ich za svoje maľby a kresby.
Haiti
Na Haiti sa Veľkonočný týždeň nesie v znamení pestrofarebných sprievodov a tradičnej “rara” hudby, ktorá sa hrá na bambusových trúbkach, bubnoch a dokonca aj na plechovkách od kávy. Veľkonočné oslavy sú tu zmesou kresťanských a Voodoo zvykov a tradícií. Vyznávači Voodoo každý rok putujú do dediny Souvenance, kde pri rituálnom obetovaní zvierat za sprievodu bubnov a hudby uctievajú duchov.
Taliansko
Najväčšie oslavy Veľkej noci sa konajú v Ríme. Na Veľký piatok pápež požehná ľuďom, ktorí sa zhromaždia pred Bazilikou sv. Petra. Oslavy Veľkej noci sa však od regiónu k regiónu menia. Vo Florencii odpália raketou, ktorá pripomína holubicu, vyzdobený voz plný prskaviek a ohňostrojov, ktorý hrá všetkými farbami. V oblasti Abruzzo sa zase ľudia odievajú do bielej a zelenej farby, ktoré symbolizujú mier, nádej a zmŕtvychvstanie a na Sicílii viac ako 2000 ľudí prezlečených v stredovekých rúchach pochoduje v sprievode po meste.
Mexiko
V Mexiku je Veľká noc veľmi vážený sviatok. Počas Veľkonočného týždňa sú ulice plné stánkov s chutným jedlom ako sú pambazos (mexický biely chlieb) so syrom, vyprážané ryby, palacinky, ako aj stánkov zručných remeselníkov, ktorí predávajú dekorácie z palmových listov. Rodiny sa stretávajú, aby oslavovali a pozreli si sprievody s dobrým jedlom, dobrou spoločnosťou a náladou.
Francúzsko
Veľkonočná nedeľa je vo Francúzsku oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia chodia na bohoslužby, v kruhu rodiny jedia sviatočné pokrmy a v záhradách hľadajú farebné veľkonočné vajíčka. Počas Veľkého piatku a Bielej soboty tu nesmú zvoniť žiadne zvony. No počas Veľkonočnej nedele zvonia zvony dlho pred bohoslužbou i po nej. Mnohí trávia Veľkonočnú nedeľu v kruhu rodiny a priateľov a pochutnávajú si na slávnostných jedlách. Na stoloch nájdete pečené jahňa s fazuľkami či inou čerstvou zeleninou, pestrofarebné varené vajcia a omelety. Deťúrence dostávajú čokoládové vajíčka a iné sladkosti, pričom veria, že im ich doniesol veľkonočný zajko či veľkonočné zvony.
