Čo sme zažili na Kube? – Cienfuegos, El Nicho a Trinidad

CIENFUEGOS

Cienfuegos bola naša prvá zástavka na Kube. Po prílete do Havany sme hneď nasadli do taxíka a išli sme smer Cienfuegos. Taxík nám objednali naši domáci, u ktorých sme bývali a stál nás úžasných 80€. Úžasných preto, že pôvodne sme mali platiť za private taxi až 150€. Možnosťou bol tiež autobus alebo collectivo taxi, ale tie chodia buď ráno alebo okolo 14 hod. a to sme už nestíhali. Našťastie sme napísali našim domácim a opýtali sa, či nám náhodou nevedia pomôcť. Cesta trvala 3,5 hodiny a počas nej sme videli aj veľkú časť krajiny.

Bývali sme v casa particular u veľmi milej rodinky a ubytovanie možeme len odporučiť – Hostal Colonial D+D. Mali sme to blízko ku všetkému. Za dve noci sme platili 40€, pričom v cene sme nemali raňajky, ale v prípade záujmu vám ich za 5CUC pripravia. Hneď po príchode nám domáca urobili kávičku, dala nám mapku a vysvetlila nám, kde sa nachádzajú hlavné atrakcie mesta, kde si môžeme kúpiť internet, kde sa dá dobre najesť a veľmi ochotne nám zodpovedala všetky naše otázky. Na tomto ubytovaní bolo aj wifi, čiže kartičky s internetom nám fungovali aj tu.

Po ubytovaní sme sa vybrali do mesta, lebo sme sa už nevedeli dočkať kubánskej atmosféry. Najskôr sme sa zastavili v Parque Villuendas, v menšom parku, kde funguje wifi a tak tu vždy vidieť plno ľudí a všetci pozerajú do telefónov. Odtiaľto sme prešli na Paseo del Prado – dlhú ulicu, kde sa nachádzajú rôzne obchodíky a nájdete tu aj sochu “ten, ktorý každého roztancuje”. Podvečer to tu bolo plné ľudí, ktorí tu posedávali na lavičkách, rozprávali sa a užívali si atmosféru.

Z Paseo del Prado sme prešli na Malecón – nádhernú promenádu, ktorá bola lemovaná palmami a odkiaľ bol nádherný pohľad na západ slnka. Aj my sme tu prvý večer zakotvili, kúpili si rum a čakali na krásny západ slnka. A veru neboli sme jediní – pomaly sme mali problém nájsť si voľné miesto. Inak čo sa týka rumu, tak ten je tu skoro lacnejší ako voda – za 3dlc fľašu sme zaplatili 2,80.

Druhý deň sme najskôr zháňali internet – teda kartičky, ktoré platia hodinu a len na vybraných miestach. Jedna kartička stála 1CUC a nájsť miesto, kde sa predávajú, nám teda dalo zabrať. Angličtinu tu ovládalo veľmi málo ľudí, ale po hodine hľadania a pýtania sa, sme ho predsa len našli. Kúpili sme si ich rovno 10 kusov. Potom sme sa cez nákupnú ulicu San Fernando (kde sa dajú kúpiť pekné suveníry) dostali k hlavnému námestiu Plaza Jose Marti, kde sa nachádza väčšina hlavných atrakcií mesta – Palacio Ferrer, Palacio de Gobierno – radnica, Museo Provincial, Arco de Triunfo – víťazný oblúk, divadlo Tomása Terryho, Nuestra Señora de la Purísima Concepción – kostol, ktorý práve rekonštruovali a park so sochou José Martího.

Samotné námestie je možné si pozrieť aj z výšky z Palacia Ferrer, ale v čase našej návštevy bolo zatvorené. Tak sme si aspoň chvíľku posedeli v parku, ochutnali pizzu na kubánsky spôsob (stála 1CUC), pozreli si vystúpenie miestnych detí v Palacio Ferrer a pobrali sa smerom k moru.

Najskôr sme sa boli prejsť k mólu Muelle Real a potom sme prešli k Malecónu, ktorý sme už prešli celý.

V tento deň boli v Cienfuegos slávnosti k 200. výročiu mesta, všade boli rozložené stánočky s jedlom a pitím, a tak by bol hriech nezastaviť a nedať si osviežujúci drink :). Počas prechádzky po promenáde sme si pozreli Club Cienfuegos, kde sa nachádza reštaurácia, bazén, mini golf – vstupné je tu počas dňa 1 CUC.

Na cípe promenády sa nachádza prekrásna stavba v maurskom štýle Palacio de Valle, kde sa nachádza reštaurácia, ale slúži to aj ako vyhliadka a je odtiaľ krásny výhľad. Vstupné je tu 4CUC, pričom v cene je aj jeden drink.

Podvečer sme už opäť boli nastúpení na promenáde a čakali na západ slnka.

Potom sme si ešte prešli miestne stánky, ochutnali churros, trošku si zatancovali a pobrali sa na ubytovanie, keďže ďalší deň nás čakal presun smer El Nicho a Trinidad.

EL NICHO

Do El Nicho nás viezol taxi collectivo, ktorý nám vybavila naša domáca a stál 25CUC na osobu. Keď sme uvideli, čím pôjdeme, nebolo nám všetko jedno. Staré ale naozaj staré americké auto, ktoré to už dávno malo za sebou 🙂 Ale na Kube to nevadí a tak sme v tomto polorozpadnutom a polofunkčnom autíčku išli rovno siedmi :D. Jazda to bola naozaj zaujímavá – nebolo nič nezvyčajné, že ak sme prešli cez výmoľ, otvorili sa nám dvere. Alebo začalo pršať – šofér musel zastaviť, vybrať sklo, zaistiť ho drievkom, aby držalo a išlo sa ďalej. No toto jednoducho zažiješ len na Kube :D.

Po adrenalínovej cca hodinovej ceste sme úspešne dorazili do parku El Nicho, ktorý sa nachádza v pohorí Sierra del Escambray. Pri vstupe k vodopádu sa nachádza občerstvenie, kde si možno zakúpiť vodu prípadne sa najesť. Vstupné na vodopád je 10CUC.  Cesta k vodopádu ide cez krásne zelené pohorie, kde sa nachádzajú menšie jazierka a vodopády a na jej konci je nádherný hlavný vodopád, v ktorom je povolené kúpanie. Samozrejme, že sme túto možnosť využili a poriadne sa osviežili. Voda bola celkom svieža, ale v tom teple padla dobre. Vodopády sú veľmi obľúbené aj medzi miestnymi, ktorí sa tu tiež chodia osviežiť a samozrejme s fľašou Havany :). Po osviežení sme ešte zamierili vyššie nad vodopád, kde sa nachádza vyhliadka Mirador Hanabanilla, z ktorej bol prekrásny výhľad na celý park a tiež na priehradu Hanabanilla. Potom sme už zamierili k nášmu autíčku a smer Trinidad.

TRINIDAD

Z El Nicho sme do Trinidadu cestovali cca hodinu a pol a cesta bola opäť veľmi zaujímavá a skutočne sme sa tešili, keď sme z auta vystúpili bez nejakej ujmy na zdraví:). Aj v Trinidade sme mali ubytovanie cez casa particular a to priamo pod historickým námestím – Hostal Ileana Betancourt. V Trinidade sú nádherné farebné domčeky, do ktorých som sa doslova zamilovala a práve v takomto sme bývali – no nádhera. Za jednu noc sme platili 24€. Raňajky neboli v cene, ale dali sa dokúpiť. Pani, u ktorej sme bývali, nevedela veľmi dobre po anglicky, ale nejako sme sa predsa len dohovorili. Pomohla aj s transferom na Cayo Coco.

Trinidad patrí k najstarším mestám Kuby. Je to nádherné koloniálne mestečko, skutočný historický skvost, ktorý je zapísaný aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je to síce malé mesto, ale dokonale nás opantalo. Človek má pocit, že sa tu zastavil čas. Po ubytovaní sme hneď vyrazili do historickej časti na námestie Plaza Mayor, kde sa nachádzajú všetky hlavné atrakcie mesta.

Nachádza sa tu park, ktorý je obklopený nádhernými koloniálnymi domami, v ktorých sú v súčasnosti rôzne múzeá napr. Museo de Arqueologia, Museo Historico, Museo Romántico – do každého múzea sa platí vstupné, ktoré sa pohybovalo od 1-5CUC. Hlavnou dominantou námestia je Kostol najsvätejšej trojice.

My sme navštívili kláštor sv. Františka z Assisi, kde sa nachádza Múzeum revolučného hnutia. Vyšli sme tu aj na drevenú zvonicu, odkiaľ sme si vychutnali krásny výhľad na mesto. Ďalej sme navštívili Palacio de Cantero, kde sa nachádza mestské múzeum a aj odtiaľto sme si vychutnali krásu mesta.

V Trinidade bolo fakt teplo a osvieženie sa priam pýtalo. Hneď na námestí sa nachádza El Mojito Bar, kde vám pripravia vynikajúce miešané drinky. No nemohli sme odmietnuť :). Drink vychádzal 2,5CUC.

Pri námestí sa nachádzajú preslávené schody, kde sedáva mnoho turistov ale aj miestnych, pretože je tu wifi. Večer sa schody menia na tanečný parket – nachádza sa tu bar, kde hrá kapela pravé latinsko-americké rytmy a postupne sa naplní celý parket. Atmosféra je tu úžasná a vy jednoducho musíte tancovať :). Aj my sme museli 😀 a dokonca aj Majo :D. Platí sa tu vstupné a to 2CUC. Drink v bare vychádzal 3CUC.

Ak vás prepadne hlad, najesť sa dá v niektorej reštaurácii alebo si môžete kúpiť pizzu buď syrovú alebo šunkovú (žiadna iná na výber nie je). My sme pizzu zhodnotili ako posúch s paradajkovou omáčou a kúskami syra :). Mesto má super atmosféru cez deň, ale po zotmení je to tu skutočne výnimočné. Trinidad určite patrí k must see mestám na Kube. My sme sa už ale nevedeli dočkať skutočného raja – druhý deň sme mali namierené na Cayo Coco.