Peru - klenot Južnej Ameriky - jazero Titicaca a Puno

Peru je klenotom Južnej Ameriky a tiež jednou z najkrajších, najzaujímavejších a najfascinujúcejších krajín, ktoré sme navštívili. Bodaj by nie – farebné indiánske kultúry, vysoké pohoria, amazonský prales, tajomné obrazce, pláže pri oceáne, najvyššie položené jazero a samozrejme Machu Picchu. Veľmi som túžila navštíviť túto juhoamerickú krajinu a to predovšetkým resp. iba kvôli jednému zo siedmych divov sveta. Ale postupne, ako som našu cestu plánovala, som zistila, že táto krajina toho ponúka oveľa oveľa viac a skrýva tak veľa nádherných miest. Síce sme ich nestihli navštíviť úplne všetky, ale aspoň máme dôvod sa tu vrátiť. A miesta, ktoré sme navštívili, nám každé rad za radom vyrážali dych. Po tom ako sme preskúmali Cuzco a jeho prekrásne okolie, sme si to namierili k hraniciam s Bolíviou. Jazero Titicaca je ďalšie peruánske miesto, ktoré nás ohúrilo.

Jazero Titicaca

Jazero Titicaca je síce v Peru trošku od ruky, ale my sme ho jednoducho museli vidieť. Opäť sme si zajednali výlet cez agentúru a boli sme viac menej spokojní. Z Cuzca sme išli do Puna (mesto pri jazere) nočným autobusom. Odchádzali sme okolo 21. hod a v Pune sme boli cca o 5 hod. Cesty sme sa veru báli, či sa vyspíme, či to bude pohodlné, ale teda musím povedať, že autobus bol perfektný. Prespali sme celú cestu, pretože sedačky boli široké a dali sa úplne sklopiť a cítili sme sa skoro ako v posteli. Takže autobus určite odporúčame, netreba sa toho báť. Keďže výlet nám začínal o 9 hod., tak nás náš sprievodca zaviedol do hotela, kde sme si dali raňajky, umyli sa a počkali. Pred 9 hod. sme už celí nedočkaví čakali na loď. Čakanie na štart nám spríjemnil chlapík svojím spevom peruánskych piesní.

Jazero Titicaca sa nachádza na hranici Peru a Bolívie vo výške 3812 m.n.m a patrí medzi najvyššie položené jazera na svete. Takže áno, aj tu vás môže potrápiť výšková choroba. Ako prvé sme na jazere navštívili plávajúce trstinové ostrovy Uros, ktoré sú od Puna vzdialené približne 15 km. Ostrovy sú výnimočné tým, že sú z pošliapanej trstiny, ktorá rastie na jazere. Je cca meter vysoká a ku dnu je priviazaná povrazmi. Trstina vo vode hnije, a preto sa musí neustále dopĺňať. Celkovo sa tu nachádza asi 50 ostrovov, ale len 5 je sprístupnených turistom. Trstina sa volá totora a používa sa aj na stavbu domov a lodí. A slúži aj ako potrava či palivo. Návšteva ostrova bola na jednej strane zaujímavá, ale na druhej sme z nej mali zmiešané pocity. Po príchode sme si hneď všetci museli posadať a začali nám rozprávať o živote na ostrove, ako sa stavia, kde a ako bývajú. Ale mali sme pocit, že im išlo v prvom rade o to vytiahnuť z nás peniaze. Na loďke z trstiny sa dá aj previesť, samozrejme za poplatok. Ale určite to odporúčame, je to super zážitok.

Z ostrova Uros sme zamierili na ďalší výnimočný ostrov Taquile. Výnimočný je jednak spôsobom života jeho obyvateľov, ale aj nadmorskou výškou. Od vodnej hladiny, ktorá je vo výške 3810 metrov sa svahy ostrova dvíhajú do výšky 4050 metrov. Takže aj tu sa vám bude dýchať o niečo horšie 🙂 Na ostrove sa hovorí po kečuánsky, čo je jazyk ríše Inkov. Jeho obyvatelia chodia v zvláštnych krojoch, ktoré napovedajú, kto na ostrove čo znamená. Zaujímavosťou je, že na ostrove nie je žiadne auto a ani pes. Taquile je známy tiež pre tkané látky a štrikované čiapky. Na ostrove ženy pradú vlnu a muži štrikujú. V tradičnom odeve majú najväčší význam čiapky chullos, ktorú nosia muži. Podľa ich farby, tvaru a spôsobu nasadenia sa totiž rozlišuje rodinný stav ich nositeľa. Iné čiapky nosia slobodní a ženatí muži, inak si nasadzujú čiapky zasnúbení či vdovci a podľa čiapky tiež možno zistiť, ktorí z mužov hľadajú ženu a ktorí sú na ženbu ešte príliš mladí.

Po príchode na ostrov sme hneď zamierili na obed, ale predtým sme ešte museli zdolať niekoľko schodov, ale v tej nadmorskej výške to bola veru poriadna námaha. Hneď sme išli do miestnej reštaurácie na obed, ktorý bol výborný a počas toho, ako sme jedli nám sprievodca porozprával veľa zaujímavých informácií o živote na ostrove. Po obede sme sa išli pozrieť na predstavenie, ktoré si pre nás pripravili obyvatelia ostrova – predviedli nám ich tradičný tanec, ktorý sa tancuje na slávnostiach. Zaujímavý bol najmä odev žien, ktoré mali na sebe niekoľko desiatok vrstiev sukieň. Kto mal záujem, mohol si zatancovať spolu s nimi. Po kultúrnom zážitku sme sa išli ešte trošku poprechádzať po ostrove, vychutnali sme si nádherné výhľady a potom už smer loď a pevnina.

Puno

Z výletu sme sa vrátili okolo 16 hod. a tak sme mali čas pozrieť si aj mesto Puno. Centrom mesta je, tak ako aj v iných peruánskych mestách, námestie Plaza de Armas. Na námestí je katedrála, ktorú sme si boli pozrieť. Keďže máme radi výhľady, zašli sme do miestnej kaviarničky a z balkóna pri kávičke si vychutnávali výhľad na námestie. Ešte sme sa potúlali uličkami, popozerali obchody a potom už smer nočný autobus do Cuzca.