Gruzínsko - rozmanitá kaukazská kráska - čo sa oplatí vidieť?

Krásne pamiatky, nádherné hory, pohostinnosť miestnych obyvateľov, rozmanitá kultúra, stredoveké dedinky. Toto všetko ponúka malá krajina na Kaukaze Gruzínsko. Keď sme sa rozhodli navštíviť túto kaukazskú krajinu, poznala som akurát tak jej hlavné mesto Tbilisi. A keď som si o nej začala viac googliť, sama som ostala prekvapená, koľko krásnych miest ukrýva a ponúka naozaj všetko – od hôr až po more. Úprimne sa ale priznám, že som čakala vyspelejšiu krajinu, ale aspoň mám viac vtipných zážitkov, na ktoré môžeme spomínať 🙂 A veru je to krásna krajina, ktorá v nás vyvolala toľko rôznych emócií. Ale čo mi tu naozaj trhalo srdce, boli túlavé psíky. Veľa túlavých psíkov. No a čo sme tu teda navštívili a odporúčame?

Tbilisi

Prileteli sme do Kutaisi, kde sme si požičali auto a hneď sme vyrazili smer hlavné mesto Tbilisi. Chceli sme sa staviť v kamennom meste Vardzia, ktoré malo byť podľa google maps po ceste, ale zistili sme že sa mýlila. Po hľadaní a vypytovaní sa sme zistili, že sa nachádza úplne inde. No smola. Cesta do Tbilisi bola…rozkopaná a dlhá 🙂 Ale zvládli sme a podvečer sme konečne dorazili do Tbilisi. Hneď sme sa išli ubytovať a trošku nám trvalo, kým sme našli náš hotel Quality Inn Tbilisi. Podarilo sa, ubytovali sme sa, išli na večeru a spať.

Druhý deň nás už čakali krásy hlavného mesta. Tbilisi je mesto kostolov, kontrastov a čudesných futuristických stavieb. Môžem povedať, že ma veľmi príjemne prekvapilo. Je to naozaj krásne mesto a určite stojí za návštevu. Našou prvou zastávkou bola jedinečná hodinová veža, ktorá vyzerá že už má najlepšie roky za sebou. Ale opak je pravdou, keďže bola postavená iba v roku 2010. Každú hodinu na veži vychádza a zvoní anjel. Veža sa nachádza vedľa bábkového divadla a blízko je tiež najstarší kostol v Tbilisi.

Odtiaľto sme sa pešo presunuli do najkrajšej časti mesta – ku kúpeľom Orbeliani, ktoré už z diaľky očaria modrou mozaikovou fasádou a dvoma minaretmi. Okrem týchto sú tu aj kúpele Abanotubami, ktorých vyčnievajúce kupoly ukrývajú podzemné sírne kúpele, ktoré boli centrom tbiliského spoločenského života. V blízkosti sa nachádza vodopád, ktorý sme si museli ísť pozrieť. Áno, uprostred starého mesta sa nachádza sírny vodopád, ktorý zásobuje miestne kúpele.

Ďalej sme chceli ísť na pevnosť Narikala, ktorá sa týči nad mestom. Dá sa tu ísť pešo alebo lanovkou, ktorá stojí 1 GEL a nachádza sa pri modernom námestí. Určite odporúčame prejsť sa aj po námestí alebo si tu posedieť na lavičke a sledovať okolitý život.Pevnosť Narikala postavili Peržania v 4. storočí. V súčasnosti sú to už iba ruiny, z ktorých sú ale nádherné výhľady na mesto. Okrem pevnosti sa tu na kopci Sololaki nachádza aj socha Matky Gruzínska nazývaná a Kartlis Deda.

Dolu sme išli pešo a zamierili sme k ďalšiemu zaujímavému miestu a to Galeria 27. Ide o malý obchodík s ručne vyrábanými suvenírmi, ktorý sa nachádza v jednom z najkrajších domov starého mesta. Nielen exteriér ale aj interiér budovy je nádherný a neskutočne fotogenický.

Ďalším zaujímavým miestom, tentokrát moderným, je Most mieru, ktorý spája staré mesto s modernou časťou. Je symbolom gruzínskej cesty z minulosti do lepšej svetlejšej budúcnosti. Za skrytý poklad Tbilisi môžeme jednoznačne označiť Queen Darejan Palace. V čase našej návšteve tu bol s nami až jeden človek a pritom je naozaj očarujúce miesto s krásnym výhľadom na Tbilisi. Palác dal postaviť kráľ Erekle II. v roku 1776 pre svoju manželku Darejan.

Odtiaľto sme prešli k dychberúcej Katedrále Najsvätejšej trojice, v gruzínčine označovaná ako Sameba. Ide o pomerne mladú stavbu postavenú v roku 2004, ktorá je so svojimi 86 metrami treťou najvyššou ortodoxnou katedrálou na svete.

Nakoniec sme navštívili Meidan bazár, ktorý sa nachádza v podzemí pod námestím Meidan. Sú tu suveníry od výmyslu sveta a všetky sú made in Georgia.

Ananuri

Tbilisi bolo krásne, ale chceli sme vidieť aj ďalšie krásne miesta tejto kaukazskej krajiny. Naštartovali sme teda nášho tátoša a vyrazili sme smer sever k pevnosti Ananuri. Hradný komplex leží na rieke Aragvi na tzv. gruzínskej vojenskej ceste, ktorá spája Gruzínsko s Vladikauzakom a celým Ruskom. Pevnosť je pekná, ale teda na fotkách vyzerala krajšie :). A nezaškodila by jej nejaká rekonštrukcia. Neplatí sa tu žiadne vstupné, hneď pred pevnosťou je aj bezplatné parkovisko. Dá sa tu ísť na vežu, pričom cesta je miestami zaujímavá – treba byť opatrný a teda z vrchu toho nie je veľa vidieť. 🙂

Gergeti

Z Ananuri sme sa presunuli ešte severnejšie a o pár km ďalej to vyzeralo ako v inom svete. Keď som hľadala pred cestou informácie o Gruzínsku, našla som fotku malého kostolíka s vysokou horou v pozadí. A hneď som vedela, že toto miesto musíme navštíviť. Do Gergeti sme išli cez lyžiarske stredisko Gudauri, kde bolo ešte kopec snehu. Už samotná cesta autom bola zážitok. V Gergeti bol naším cieľom Trinity Church – práve ten malý kostolík uprostred hôr. Keďže sme nemali terénne auto, zaparkovali sme v dedine Stepantsminda a tu sme si zaplatili auto so šoférom, ktorý nás tam odviezol a stálo to 15 €. Je to tu úplne bežné a hneď ako sme vystúpili z auta na nás začali šoféri pokrikovať. Treba sa ale pripraviť na adrenalínovú jazdu. Ľudí tu vozia ako na bežiacom páse a čím je ich viac, tým je viac peňazí a tak vyzerá aj jazda. Ale teda stojí to za to. Tie výhľady sú neskutočné. 5054 m vysoká zasnežená hora Kazbeg a pred ňou v popredí maličký kopec s drobnou siluetou kamenného kostolíka. Bol postavený v 14. storočí a jeho izolovaná poloha na vrchole vysokej hory z neho urobila symbol Gruzínska.

Gudauri Pamätník priateľstva

Po ceste naspäť sme si ešte spravili zastávku pri Pamätníku rusko – gruzínskeho priateľstva, ktorý sa nachádza blízko lyžiarskeho strediska Gudauri. Pamätník je taká zaujímavá betónová stavba. Ale ten výhľad na okolité hory. Mohutný okrúhly pamätník “priateľstva” sa pozerá na Diablovu dolinu a pohorie Kaukaz. Ak by ste chceli, tak si tu môžete aj zalietať na rogale. V prípade, že máte cestu okolo, určite sa zastavte, ale ako samostatný výlet sa to neoplatí. Ale pamätník je asi populárny, pretože v čase našej návšteve tu bolo veľa ľudí.

Uplistsikhe

Z Guduari sme sa presunuli do mesta Gori, kde sme ale iba prespali a v podstate sa tu ani nedá moc čo robiť. Ale išli sme na večeru do miestnej reštaurácie, ktorých tu veľa nie je a boli sme veľmi spokojní. Dorozumievali sme sa síce rukami, nohami, mobilmi, ale jedlo bolo výborné. Ďalší deň sme najskôr zamierili na jedinečné miesto – do skalného mesta Uplistsikhe. Je to jedno z prvých miest v Gruzínsku vytesaných do skaly, ktorého pozostatky pochádzajú až z doby bronzovej. Na prvý pohľad to vyzerá ako obyčajný masív, ktorý v skutočnosti v sebe skrýva desiatky cestičiek a miestností. A čo si treba určite všímať? Steny, ktoré sú pokryté dychberúcimi dobovými kresbami. Jaskynné mesto možno rozdeliť na dolnú, centrálnu a hornú časť s rozlohou takmer 40 000 štvorcových metrov. V hornej časti komplexu sa nachádza veľmi pekná kresťanská kamenná bazilika z 10. storočia. Do mesta sa platí vstupné 15 GEL.

Chiatura

Mesto Chiatura je známe starými lanovkami, ktoré tu premávali od roku 1954. A kvôli nim sme tu prišli aj my, ale mali sme smolu. Chiatura vznikla uprostred nevábne strmých údolí a hlbokých roklín vďaka bohatej žile mangánu, ktorá bola vhodná na ťažbu. Terén bol ale príliš náročný na to, aby ho baníci prekonávali pešo, a preto tu bola vybudovaná sieť visutých lanoviek. Niektoré z pôvodných lanoviek, zhrdzavené a chátrajúce, premávali donedávna. Pre našu smolu boli ale vyradené z prevádzky, ich stanice boli zatvorené a vozne visia bez života na lanách.Niektoré z viac ako 17 starých staníc budú obnovené ako kultúrne pamiatky. Od septembra 2021 ale preváža cestujúcich a návštevníkov nová sústava moderných lanových dráh, pričom k dispozícii sú štyri nové linky – Mukhadze, Lezhubani, Sanatorium a Naguti. A keď sme sa nemohli povoziť na starých, tak sme išli aspoň tými novými. Za pár centov si tak možno vychutnať pekné výhľady. A rovno sme išli dvomi linkami. A čo samotné mesto? Človek má pocit, akoby sa ocitol v minulosti. Ale bolo zaujímavé ho vidieť.

Katskhi Pillar

V blízkosti mesta Chiatura sa nachádza skutočne zaujímavé a netradičné miesto Katskhi Pillar. Ide o kostolík na strmej vápencovej skale vo výške 40 metrov podobajúci sa gréckemu kláštoru Meteora. V pohanskej dobe miestni ľudia verili, že pilier predstavuje boha plodnosti, po príchode kresťanstva v 4. storočí začali skalu vnímať ako symbol skutočného kríža a dali jej meno Pilier života. Na vrchole piliera sa dnes nachádzajú ruiny kostolíka, kde žije mních Maxime Qavtaradze už približne 22 rokov. Na vrchol skalného stĺpu vedie 40 metrový rebrík. Ak sem prídete autom, tak neďaleko piliera sa nachádza niečo ako parkovisko a odtiaľ je to už len chvíľka pešo. Je to naozaj výnimočné miesto, ktoré sa len tak niekde nevidí a určite stojí za návštevu.

Batumi

Keď sme prišli do mesta Batumi, mali sme pocit, že sme sa ocitli v úplne inom svete. Je to moderné mesto na pobreží Čierneho mora a je dôležitým prístavom Gruzínska, ale predovšetkým lákadlom pre turistov. Ešte 15 rokov späť bolo Batumi nie príliš prosperujúcim mestom bývalého Sovietskeho zväzu. Mesto sa začalo voľne rozvíjať od roku 2004, začalo byť rýchlo modernizované a počas niekoľkých rokov sa stalo vysoko moderným turistickým rezortom.

My sme naše spoznávanie mesta začali v hlavnom centre mesta – na Európskom námestí, na ktorom sa nachádza socha Médey a architektonicky zaujímavé budovy. Pokračovali sme na námestie Piazza v talianskom štýle, ktoré ma úplne dostalo. Postupne sme prešli k stanici vyhliadkovej lanovky a samozrejme, že sme sa aj zviezli. Určite odporúčame, pretože si tu možno vychutnať nádherné výhľady na mesto, aj cena lanovky je na gruzínske pomery pomerne vysoká. Hore sa nachádza kaviareň a reštaurácia, a tak sme si výhľady užívali aj s kávičkou v ruke.

Z lanovky sme zamierili asi k najznámejšej časti mesta a tou je 7 km promenáda tiahnuca sa popri čiernomorskom pobreží. Začíname v prístave, kde okrem výhľadu na Čierne more možno v diaľke obdivovať aj zasnežené vrcholky Kaukazu. Na začiatku promenády sa nachádza niekoľko neprehliadnuteľných symbolov mesta. Ruské kolo ponúka výhľady na celé Batumi a blízke okolie a na ňom sme sa povozili aj my. Pred ním sa nachádza pohyblivá socha lásky Ali a Nino. Sochy sa pohybujú proti sebe, až cez seba prejdú. V pozadí sochy sa týči 130 metrov vysoká veža Alphabetic ako hlavný symbol rozvoja Gruzínska od získania jej nezávislosti v roku 1991. Ďalšia zaujímavá budova je mrakodrap Technologickej univerzity, ktorá je najvyššou budovou v Gruzínsku. Pomyselnou korunkou tejto stavby je potom malé ruské koleso, umiestnené vo výške 100m.

Batumi je tiež mesto plné kasín a hazardných hier, čo býva jedným z dôvodov návštev niektorých zahraničných turistov. Pre ich veľké množstvo je mesto niekedy označované ako Las Vegas Čierneho mora. Promenáda je plná reštaurácií, barov a kaviarní a aj my sme si tu vychutnali chutný obed s výhľadom na more. Nakoniec sme sa prešli po parku 6. mája, kde sa nachádza prírodné jazero Nurigeli. A potom už smer na posledné miesto.

Kutaisi

Kutaisi je niekdajšie hlavné a v súčasnosti druhé najväčšie mesto Gruzínska a je tiež jedným z najstarších miest v krajine. My sme ho zobrali z rýchlika, keďže sme naň mali málo času, ale toto mesto toho ponúka celkom dosť. Najznámejšou atrakciou mesta je určite fontána Colchis, ktorá bola postavená v roku 2011 a skladá sa z 30 sôch koní, jeleňov a levov. V centre mesta sme sa ešte poprechádzali, prešli sa po parkoch, ale veľa na videnie tu toho nie je. Za mestom sa ale nachádza najkrajšia stavba a to katedrála Bagrati, ktorá bola postavená v 11. storočí. Je jedným zo symbolov Kutaisi a pomenovaná je podľa kráľa Bagrada III. Po prehliadky už nás čakala iba cesta na letisko a hajde domov.