Jordánsko je zem plná krásnych prírodných scenérií a kultúry. Domov jedného z novodobých divov sveta – starobylého skalného mesta Petra. Jedinečný poklad vytesaný do pieskovca, ktorý v minulosti priťahoval obchodníkov a dnes zase turistov. Vychutnať si krásy tohto výnimočného skvostu bol pre nás obrovský zážitok, ktorý len tak niečo neprekoná. Návštevu Petry sme pôvodne neplánovali, ale keď už sme mali namierené do Izraela, bola by škoda nenavštíviť susedné Jordánsko a nepozrieť si jeho najväčšie lákadlo. No ale jednoduché to veru nebolo 🙂

Mena v Jordánsku

V Jordánsku sa platí menou jordánsky dinár (JD), pričom 1€ je 0,768 JD.Kde sa dalo, platili sme kartou, pričom karty sú tu dobre akceptované. Vyberali sme aj z bankomatu, kde bol poplatok za výber 3 JOD. Kartou sa dalo platiť v Petre, na hraniciach za víza, hotovosť sme potrebovali v taxíku.

Víza do Jordánska

Pre vstup do Jordánska je potrebné mať cestovný pas platný minimálne 6 mesiacov a tiež vízum, ktoré stojí 40 JOD. Víza vydávajú na počkanie na hraničných prechodoch alebo na letisku.

Ak plánujete v Jordánsku zostať aspoň 3 noci a chcete navštíviť Petru či iné pamiatky, oplatí sa vám zakúpiť si turistickú kartu Jordan Pass. Karta zahŕňa jednak víza a tiež vstupy do múzeí, prírodných rezervací a archeologických lokalít. Ak máte v pláne navštíviť aspoň Petru, tak sa vám to oplatí, pretože je cenovo výhodnejšia ako vízum a vstup do Petry zakúpené samostatne. Jordan Pass je potrebné si kúpiť pred cestou na stránke www.jordanpass.jo, kde je aj zoznam všetkých atrakcií. Kartu si môžete kúpiť v troch variantoch za 70 JD, 75 JD alebo 80 JD podľa toho, koľko dní chcete stráviť v Petre.

Na hraničnom prechode Eilat – Aqaba sa víza dajú zaplatiť kartou. My sme si chceli zmeniť na jordánske dináre, ale bol piatok a podvečer už boli všetky zmenárne zatvorené, tak sme sa báli, či sa bude dať platiť kartou. Víza sme aj tak nakoniec platili až pri návrate a dali sa zaplatiť kartou. (avšak výstupný poplatok sme museli zaplatiť v hotovosti takže treba mať pripravené peniaze – 10 JD/osoba)

Ako sa dostať do Petry? Hraničný prechod Eilat – Aqaba

Do Jordánska môžete letieť na dve letiská a to do hlavného mesta Ammán alebo do južnej Akaby a odtiaľto sa potom dopraviť do dedinky Wadi Musa, kde sa nachádza Petra (z Ammánu sú to cca 3 hodiny a z Akaby 2 hodiny) My sme do Jordánska prišli z Izraela, čo je ďalšia možnosť. Hraničný prechod sa nachádza práve v mestách Eilat (Izrael) a Aqaba (Jordánsko).

V Izraeli sme síce mali požičané auto na celú dobu, ale do Jordánska sme s ním ísť nemohli. Nechali sme ho na hraničnom prechode v Eilate, kde sa nachádza bezplatné parkovisko. Prešli sme najskôr cez izraelské hranice, kde sme platili výstupný poplatok 30€/osoba a potom sme zamierili k jordánskym hraniciam, kde sme prešli batožinovou kontrolou. Následne sme išli ku prepážke, kde nám pán odovzdal potvrdenie, na ktorom nám orazil vstup do Jordánska a toto potvrdenie sme si museli zobrať do Petry, kde nám ho tiež orazili.  Robí sa to tak kvôli vízam a vstupnému do Petry. Ak ste totiž v Jordánsku aspoň jednu noc, tak platíte nižšie vstupné do Petry (o vstupnom píšem nižšie).

o prejdení hraníc sme si zobrali taxík, ktorý nás zaviezol do Aqaby. Čo sa týka taxíka, netreba sa báť, že by ste ho nezohnali. Pri hraniciach ich stálo niekoľko a dokonca aj autobus – veľa ľudí navštevuje Jordánsko práve takto, takže pre nich je to dobrý biznis :). Za taxík do Aqaby sme platili 15€, pričom sme skúšali zjednávať, ale nepomohlo. Na druhej strane boli taxikári veľmi ochotní, pretože sme mali zlú adresu autopožičovne, kam sme mali ísť a taxikár sám od seba do požičovne zavolal a spýtal sa na správnu adresu.

Aby sme sa dostali do Petry, tak v Aqabe sme už mali rezervované auto v požičovni Avis, ktoré nás na deň vyšlo 38$, pričom sme mali Kiu Picanto a jej stav bol značne opotrebovaný 🙂 Z Aqaby do Wadi Musa sú to cca 2 hodiny, pričom cesta je celkom fajn – išli sme skoro celý čas po diaľnici, ale nie je to taká diaľnica na akú sme zvyknutí – bolo tu pomerne veľa spomaľovákov, niekoľkokrát nás kontrolovali policajti (vždy sa len opýtali ako sa máme, ako sa voláme a popriali nám pekný pobyt :)) a na ceste bola sem tam diera. Ubytovaní sme boli v dedinke Wadi Musa a odtiaľ sme to mali do Petry asi 5 minút autom.

Čo sa týka cesty naspäť, tak v Avise sme bezproblémovo vrátili auto. Pán z požičovne sa nám dokonca ponúkol, že nás zavezie na hranice za 7€ (čiže pri príchode sme platili dvakrát toľko) a nakoniec zobral len 6€, lebo viac sme už nemali 🙂 Na jordánskych hraniciach sme najskôr odovzdali orazené potvrdenie, kde sme mali pečiatku z Petry a zaplatili sme víza 40 JD/osoba. Následne sme prešli k ďalšej prepážke, kde sme zaplatili výstupný poplatok 10 JD/osoba. Potom sme už len prešli izraelskými hranicami, kde sme absolvovali batožinovú kontrolu a následne pasovú kontrolu, pričom nám odovzdali nové modré kartičky, ktoré nahrádzajú pečiatku v pase (treba si ich odložiť, pretože ich vyžadujú pri odchode z krajiny). Toto sme museli stihnúť do 20.hod., pretože izraelské hranice sú otvorené od 8. 00 – 20.00 – na to si treba dávať pozor! My sme to stihli len tak tak 🙂

Ubytovanie v Petre

Ak navštívite Petru tak ako my, čiže neprídete len na jednodňový výlet, ale v Jordánsku strávite aspoň jednu noc, tak najlepšie je pre vás ubytovať sa v meste Wadi Musa, ktoré je takým východiskovým bodom do Petry. Určite odporúčame stráviť v Jordánsku aspoň jednu noc, pretože do Petry môžete ísť hneď skoro ráno, čím sa vyhnete davom turistov a môžete si tu krásu vychutnať celý deň.  Ponuka ubytovania je tu naozaj široká – od jednoduchšieho a lacnejšieho po luxusnejšie a drahšie. My sme boli ubytovaní v príjemnom hoteli strednej triedy Anbat midtown hotel, kde nás noc s raňajkami pre dvoch vyšla 48€. Ráno sme to z hotela mali cca 5 minút autom do Petry, kde sme zaparkovali na bezplatnom parkovisku.

Vstupné do Petry

“Prečo by to bolo jednoduché, keď to môže byť zložité :)” povedali sme najskôr pri vízach a potom aj pri vstupnom do Petry. Kým sme na to prišli, koľko vlastne budeme platiť, tak sme toho teda veľa prečítali 🙂 a pre istotu som ešte aj písala do Petry, aby som sa v tom uistila.

Do Petry sa dá kúpiť jednodňový lístok, ktorý stojí 50 JD, dvojdňový lístok za 55 JD alebo trojdňový za 60 JD. Tieto ceny platia v prípade, že ste strávite v Jordánsku aspoň jednu noc. Ak sa chystáte do Jordánska iba na jednodňový výlet (prídete ráno, odídete večer), v tom prípade zaplatíte za lístok 90 JD.  My sme v podstate platili tiež 90 JD, keďže za víza sme zaplatili 40 JD a za vstup 50 JD, ale za nás to bolo určite lepšie riešenie ako len ísť na otočku. Na Petru si treba vyčleniť určite jeden celý deň. My sme tu prišli cca o pol 8 a odchádzali sme pred zotmením cca o pol 5.

Aké poklady ukrýva Petra alebo čo určite nevynechať?

Pamiatky nečakajte hneď po prejdení vstupu. Na tie je potrebné si čo to prejsť. Potom to ale príde a vy nebudete stíhať sledovať. Ako prvý poklad uvidíte nádhernú tiesňavu Siq, ktorá vedie do Petry ako jediná. Má niečo vyše kilometra, široká je niekde až 5 metrov a niekde sa možno rozpaženými rukami dotknúť stien, ktoré sú až 200 metrov vysoké.

Po prejdení tiesňavy sa vám na jej konci naskytne pohľad na najväčší klenot Petry na Al Khazneh (Pokladnicu/Treasury) Je to naozaj nádherné majestátne dielo, na ktoré sme sa pozerali s takým úžasom a nechápali sme, ako ľudia dokázali vytvoriť niečo tak jedinečné. Pri Pokladnici býva vždy veľa turistov, pretože je to hlavné lákadlo a veľa z nich ďalej už ani nepokračuje. Nachádza sa tu malé občerstvenie a  samotnú pokladnicu strážia aj policajti (človek si povie veď načo; no my sme boli svedkami toho, že jeden turista si len tak vošiel dovnútra, kde je zákaz vstupu) Ak si chcete spraviť peknú fotku nielen zo spodu, tak hneď oproti Pokladnici je vyhliadka, pričom cesta na ňu nie je náročná. Pán tu vyberal vstupné 1 JD, ale dostali sme výborný mätový čaj, ktorý sme si vychutnali pri nádhernom výhľade.

Ak pokračujete ďalej po hlavnej trase, tak určite natrafíte na ďalšie poklady a to divadlo, koloniálnu ulicu a kráľovský palác. Pri paláci končí hlavná trasa a ak si chcete vychutnať krásu ďalšieho pokladu Ad-Deir (Kláštor/Monastery) je potrebné sa vydať na trasu Al Kubtha, ktorá je pomerne náročná. Celý čas sa v podstate ide do kopca po schodoch, ale tá krása, ktorá vás čaká na konci, určite stojí za to.

Ďalšími významnými pamiatkami Petry sú tiež kráľovské hrobky – Urn Tomb, Silk Tomb, Corinthian Tomb a Palace Tomb.

Most beautiful view in the world – takéto označenia sme tu našli dve a samozrejme, že sme ich museli vidieť. Musím ale upozorniť, že obidve sú náročné. Prvý “najkrajší výhľad” bol na Monastery – hneď oproti sa nachádza hora, ktorú keď zdoláte, naskytne sa vám skutočne nádherný výhľad nielen na Kláštor. Vďaka druhému “najkrajšiemu výhľadu” sme si vychutnali dychberúci pohľad na Pokladnicu z výšky.

Zopár postrehov, tipov a rád:

  • do Petry si určite pribaľte niečo pod zub a hlavne veľa vody. Nachádzajú sa tu síce stánky, ale je ich veľmi málo. Jeden stánok je pri Pokladnici a ďalšie na konci hlavnej trasy, kde sa nachádza aj reštaurácia. Treba si ale uvedomiť, že areál je veľký, a preto je dobré mať zásoby vody a aj jedla.
  • v areáli Petry natrafíte na oslíky, ktorých tu využívajú na vozenie ľudí a nosenie tovaru. Miestni vás budú prehovárať, že určite budete potrebovať oslíka – najskôr k Pokladnici, potom od Pokladnice pod Kláštor a nakoniec ku Kláštoru. S oslíkmi tu nezaobchádzajú až tak pekne, sú na slnku a často bez vody, a trasu k Monastery, ktorá je náročná a vedie k nej veľa schodov, musia absolvovať niekoľkokrát za deň. Pokiaľ môžete, vyhnite sa tomu a nepodporujte ich.
  • na diaľnici z Aqaby do Wady Musa si treba dávať pozor na pomerne veľa spomaľovákov a niekoľkokrát nás zastavili policajti (iba sa spýtali, ako sa voláme, ako sa máme a popriali nám príjemný pobyt)

Prečítajte si tiež články o našich ďalších cestách a inšpirujte sa 🙂

Zanzibar

Izrael

Slovinsko

Maurícius

Kuba

Srí Lanka