Omán - podmanivo omamný orient - čo sa oplatí vidieť a navštíviť?

Krajina krásnych pláží, historických pevností, orientálnych miest, bazárov, kadidla, dychberúcej púšte a fantastickej prírody. Omán bol ešte niekoľko rokov dozadu uzavretou krajinou, čo už dnes našťastie nie je pravda. Práve naopak stáva sa veľmi populárnou destináciou a ani sa nečudujeme. Je to dokonalý orient so všetkým čo k nemu patrí. Väčšina ľudí mieri ku krásnym plážam do rezortov v okolí mesta Salalah, my sme ale chceli vidieť z tejto krajiny viac. Najzaujímavejšie miesta sú v okolí hlavného mesta Muscat a práve tie sme si pozreli. No napriek tomu, že Omán sa stáva čoraz populárnejším, stále to je turizmom nezničená krajina.

Po prílete do Ománu sme okamžite zamierili na pasovú kontrolu. Takmer každý držal v ruke víza a tak sme zneisteli, či ich nakoniec nebudeme potrebovať aj my. Informácie na webe boli rôzne a tak sme si povedali, že ak ich budeme potrebovať, vybavíme ich priamo na letisku. Pristúpili sme k okienku, zo začiatku to vyzeralo fajn a potom si pán policajt začal detailnejšie prezerať môj pas a kolegu sa pýtal, či potrebujeme víza (nevieme po arabsky, ale tak logicky :)) Kolega chvíľku hľadal a potom nás pustili. Takže sme tie víza teda nepotrebovali. Hneď na to sme si išli kúpiť SIMku – sú tu dva stánky a ceny sú veľmi podobné. No a nakoniec sme si išli vyzdvihnúť auto a tu sme sa veru načakali. Jednak tu čakalo veľa ľudí a jednak im to v požičovni dlho trvalo.

Keď sme konečne vyšli z letiska, zamierili sme rovno do obchodného domu do potravín, kúpiť si niečo na jedenie. A keďže už bolo okolo 20 hod. tak už len smer hotel. Prvú noc sme strávili v Muscate v hoteli City Seasons, ktorý môžeme len odporučiť. Výborne sme sa vyspali, ráno si dali naozaj bohaté a chutné raňajky a mohli sme vyraziť.

Bimmah Sinkhole

Našou prvou zastávkou bolo skutočne jedinečné miesto. Približne 130 km od Muscatu sa nachádza Bimmah Sinkhole – obrovská diera v zemi. Netradičné a zahalené rúškom tajomstva – tak miestni toto miesto označujú. Omán ukrýva viacero takýchto tajomných miest. Ide o prepadliská, do ktorých sa po čase dostala voda. A práve Bimmah Sinkhole je z nich najznámejšie. V okolí diery bol vybudovaný veľmi pekný park. Vstup do parku aj k diere je zadarmo a dá sa tu jednoducho a bezplatne zaparkovať. Diera je hlboká 20 metrov a možno si ju pozrieť nielen zhora, ale vďaka schodíkom aj zdola. Kúpanie je tu povolené a naozaj sme to v tom teple ocenili. Voda je príjemne osviežujúca, takže určite si treba zobrať plavky. Ak sa chcete vyhnúť ľuďom, je dobré prísť hneď ráno. Chodia tu totiž autobusové výlety. Ľudí tu síce nechodí až tak veľa, ale treba si uvedomiť, že je to malý priestor. Takže aj 8 ľudí je veľa 🙂

Wadi Shab

30 km od Bimmah Sinkhole sa nachádza ďalšie unikátne miesto. Pre Omán sú charakteristické tzv. Wadi – korytá so smaragdovo sfarbenou vodou, ktoré sa nachádzajú uprostred hôr a po okrajoch ich obkolesujú palmy. Medzi najznámejšie a najkrajšie takéto údolia patrí Wadi Shab. A práve tu sme mali namierené. Pri tomto údolí ale neplatí, že zaparkujete hneď pri ňom. Museli sme si k nemu odšliapať cca 45 minút. A ešte predtým sme sa aj povozili na loďke. Dá sa tu totiž dostať iba loďkou, ktorá stála 2 OMR obojsmerne a odviezla nás na druhý breh. Treba mať teda pri sebe hotovosť. Dôležité je tiež vedieť, že posledná loďka ide naspäť o 17:15. Už samotná cesta k jazierkam je zážitok – prechádzka po kaňone s množstvom paliem, ja som sa nevedela vynadívať.

Cesta nie je náročná, väčšinou sa ide po rovine, ale určite treba mať pevnú obuv. Tentokrát som si aj ja dala botasky 🙂 A na konci cesty na nás čakala krásna odmena v podobe smaragdovo zelených jazierok. A už sme sa nevedeli dočkať, kedy sa v nich osviežime. Jazierka sú tu tri a v podstate sa z jedného plynulo prechádza do druhého. A na konci je jaskyňa s vodopádom. Aj tu odporúčam mať topánky do vody, keďže sa chodí po kameňoch a poriadne sa na nich šmýka. A ak chcete fotiť, tak obal na mobil do vody alebo GoPro kameru. Samozrejme, že my sme nič z toho nemali, lebo som si to prečítala až keď sme boli v Ománe 😀

Sur

Z Wadi Shab je to naskok do krásneho mesta Sur s koloniálnou architektúrou. Prišli sme sem podvečer, ubytovali sa vo veľmi peknom hoteli Sur Plaza a vybehli na večeru. Chceli sme ochutnať miestnu kuchyňu, ale nájsť v tomto meste niečo také bola nesplniteľná úloha. Nakoniec sme skončili v arabskej reštaurácií, kde mali aj niečo ománske. Po večeri sme išli naspäť do hotela a chceli sme si ísť ešte zaplávať do bazéna, ale keď zašlo slnko, celkom sa ochladilo. Tak sme zamierili rovno do postele. Na druhý deň sme vstali skôr, dali si chutné raňajky a išli spoznávať krásy mesta.

K jeho hlavným symbolom patrí maják na pobreží, čo bola naša prvá zastávka. Poprechádzali sme sa po miestnych plážach a užívali si atmosféru – podľa nás asi najkrajšia aktivita, ktorú tu možno robiť. Sur je dodnes jediným miestom na Arabskom polostrove, kde sa zachovala tradícia stavby tradičných arabských lodí dhau.

Približne 6 km od centra mesta sa nachádza pevnosť Bilad, ktorá je stará asi 200 rokov. A keďže sme ju mali po ceste, tak sme ju išli pozrieť. Neplatí sa tu vstupné a za nás je to pekné a zaujímavé miesto. Sur odporúčame navštíviť, nielen preto že je veľmi pekné, ale aj preto, že tu možno vidieť autentický Omán.

Wahiba Sands

Z mesta Sur sme mali namierené na miesto, na ktoré sme sa v Ománe tešili najviac. Púšť Wahiba Sands sa považuje za najkrajšiu ománsku púšť a my sme sa už nevedeli dočkať, ako tu strávime noc. Púšť má necelých 13-tisíc km2 a sú tu prekrásne pieskové duny. Nachádza sa tu množstvo kempov a my sme si vybrali Queen Desert Camp a boli sme veľmi spokojní. Keďže sme nemali požičané auto 4×4, tak sme si v kempe zajednali transfer. Dohodli sme sa, že pre nás prídu do iného kempu, kde sme nechali aj auto. Za transfer sa samozrejme platí.

Cesta do kempu trvala cca 20 minút. Veľmi pekne nás tu privítali (samozrejme s ďatľami :)) a potom sme sa ubytovali. Mali sme zajednaný výlet, ale keďže sme mali ešte nejaký čas, išli sme sa prejsť po dunách a užiť si ich. Po užívaní sme vyrazili na dunes crossing, počas ktorého sme sa jednak brázdili po poriadnych dunách, užili si prekrásny západ slnka na púšti a navštívili aj beduínov, pozreli si, ako sa trénuje na ťavie preteky a pomojkali sa s ťavami :). Výlet to bol síce pekný, ale cena cca 150 € sa nám zaň zdala celkom vysoká. Po návrate do kempu sme si museli oddýchnuť, lebo slnko nás celkom zmohlo.

Okolo 19 hod. sme mali večeru, a keďže už bola tma, tak to bola dokonalá romantika. Trochu som sa obávala, aké bude menu, predsa len na púšti, ale obavy boli úplne zbytočné. Po večeri sme si ešte posedeli s čajom v ruke pri ohníku. Bolo to magické. Ale teda musela som si obliecť všetko dlhé, čo som mala, lebo noci na púšti sú vážne chladné. Ráno som sa zobudila skoro a tak som si mohla užiť nádherný východ slnka. Po raňajkách sme sa ešte poprechádzali po dunách, oddýchli si v “obývačke” a potom už smer ďalšie krásne miesto.

Misfat al Abriyeen

Pôvodne sme chceli navštíviť Jebel Akhdar – najvyšší bod v pohorí Hajar. Keď som si ale čítala informácie, zistila som, že sa tam dá dostať iba 4×4. Tak sme to prehodnotila a spravili sme dobre. Nakoniec sme sa rozhodli pre Misfat al Abriyeen – malebnú dedinku, ktorá z diaľky pripomína zhluk hlinených domov nalepených vedľa seba tak, aby sa udržali na pomedzí palmových oáz a nehostinných skál. Táto horská oáza postavená z kameňa plná paliem sa nachádza vo výške 1000 m.n.m.

My sme si najskôr užili samotnú dedinku, kde sme si vychutnali prekrásne výhľady, potom sme sa poprechádzali po starobylých zaprášených uličkách. Možno tu vidieť unikátny zavlažovací systém Aflaj – systém piatich starodávnych zavlažovacích kanálov zvaných faleje. Zelené ďatľove palmy tu ostro kontrastujú s okolitými žltohnedými vyprahnutými skalami. A tu sme aj ochutnali pravú ománsku kahwu v kaviarni Halwa coffe, ktorá má v dedinke najvyššie položenú terasu. Tie výhľady odtiaľto sú úžasné. Poprechádzali sme sa po po dedinke, ktorej obyvatelia sú dosť konzervatívni, a preto si treba dávať pozor na oblečenie. Potom sme si ešte išli pozrieť dedinku z opačnej strany. A odtiaľto sme mali namierené do krásnej Nizwy.

Nizwa

Nizwa je jedno z najstarších miest krajiny, ktoré bolo dôležitou obchodnou križovatkou a v 6. a 7. storočí bolo hlavným mestom dnešného Ománu. Do mesta sme dorazili už po zotmení a tak sme sa išli hneď ubytovať. Veľmi som sa tešila na hotel Antique Inn – je to krásny hotel vybudovaný v historickej pevnosti. Z každého kúta tu na nás dýchala história. Večer sme si už len vychutnali čaj na terase hotela, z ktorej je krásny výhľad na mesto. Na druhý deň sme vstali skoro, naraňajkovali sa, aby sme boli čím skôr v hlavnej dominante mesta – v pevnosti Nizwa. Obrovská pevnosť ponúka nádherné výhľady na okolité kopce, no slúži aj ako zaujímavé etnografické múzeum.

Vedľa pevnosti sa nachádza krásna mešita, ale nemoslimovia do nej nemôžu vstúpiť. Z pevnosti sme zamierali na unikátny souk – lokálny trh, ktorý dokonale reprezentuje arabskú kultúru. Trh je prekrásny a dodnes si zachováva pravé tradície a ománsku kultúru. Dá sa tu napríklad kúpiť ománska keramika, ktorá sa vyznačuje špecifickými vzormi, jemným spracovaním a decentnou farbou. Ešte sme si užili hotel a hlavne jeho bazén a potom smer hlavné mesto Muscat.

Muscat

O hlavnom meste Ománe môžeme povedať, že predstavuje dokonalé spojenie minulosti s prítomnosťou. Napriek tomu, že ide o mesto v Perzskom zálive, ktoré sú známe svojimi veľkolepými budovami a mrakodrapmi, tak v Muscate ich človek hľadá márne. A to je na tom to krásne – že si zachováva svoju jedinečnú atmosféru. Našou prvou zastávkou v Muscate bola budova, ktorú si vybaví asi každý, keď sa povie Muscat – majestátna mešita Sultána Kábusa. Mešita je dychberúca zvonku a aj zvnútra. Zvonku vás očarí biely mramor a vo vnútri zasa obrovský perzský koberec a krásne zdobený luster. Pri návšteve je dôležité, aby ste boli zahalení a tiež si ustriehnuť návštevné hodiny – otvorená je od 8 hod. do 11 hod., pričom v piatok je zatvorená.

Z mešity sme zamierili k Royal Opera House Muscat – budova kráľovskej opery je jediná svojho druhu široko -ďaleko. Dal ju postaviť Sultán Kábus a na jej výstavbe si dal naozaj záležať – odráža jedinečnú súčasnú ománsku architektúru.

Jedno z najnavštevovanejších miest v Muscate je trh Muttrah a my sme ho samozrejme nemohli vynechať. Trh nie je nejako veľký, ale je to také malé bludisko. Opäť tu možno nájsť všetko možné aj nemožné a predajcovia sú naozaj otravní. Takže treba sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. A hlavne zjednávať, zjednávať, zjednávať. Osobne sa mi viac páčil trh v Nizwe, tu bolo na mňa priveľa ľudí a priveľa otravných predajcov :).

Hneď pri trhu je promenáda Corniche Muttrah a prechádzka po nej je viac než povinná. Určite sa oplatí prejsť si ju celú a užívať si tie nádherné výhľady. Súčasťou promenády je aj rybí trh, ktorého návšteva je tiež zážitkom. Dobré je prísť ráno, kedy je tú ešte plno rýb. My sme prišli naobed a už to bolo pobiednejšie.

Charakteristickou črtou ománskeho staviteľstva sa stali nádherné, staré pevnosti. V starej časti Muscatu je ich hneď niekoľko. My sme sa vybrali na pevnosť Muttrah. Postavili ju Portugalci v roku 1580 a je z nej nádherný výhľad nielen na promenádu. Nachádza sa tu aj kaviareň a tak si výhľad možno spríjemniť aj kávičkou :).

V starom Muscate sa nachádza aj unikátna stavba – supermoderný palác ománskeho sultána Qaboosa. Palác síce nie je verejnosti prístupný, ale určite sa oplatí pozrieť si ho aspoň zvonku.

Nakoniec sme si chceli pozrieť pláž Yeti, ktorá sa nachádza pri Muscate a ktorá bola označená ako jedna z najkrajších pláží. Podľa googlu je otvorená, no po dlhom dlhom hľadaní sme sa dozvedeli, že je dlhodobo zatvorená. A tak sme išli na najbližšiu pláž, ktorú sme našli. Myslím si, že všetky pláže v okolí Muscatu, ktoré sú obklopené horami, sú nádherné. A aj tá, na ktorej sme boli my.