Peru - klenot Južnej Ameriky - Rainbow Mountain a Posvätné údolie

Peru je klenotom Južnej Ameriky a tiež jednou z najkrajších, najzaujímavejších a najfascinujúcejších krajín, ktoré sme navštívili. Bodaj by nie – farebné indiánske kultúry, vysoké pohoria, amazonský prales, tajomné obrazce, pláže pri oceáne, najvyššie položené jazero a samozrejme Machu Picchu. Veľmi som túžila navštíviť túto juhoamerickú krajinu a to predovšetkým resp. iba kvôli jednému zo siedmych divov sveta. Ale postupne, ako som našu cestu plánovala, som zistila, že táto krajina toho ponúka oveľa oveľa viac a skrýva tak veľa nádherných miest. Síce sme ich nestihli navštíviť úplne všetky, ale aspoň máme dôvod sa tu vrátiť. A miesta, ktoré sme navštívili, nám každé rad za radom vyrážali dych. Z Cuzca sme okrem Machu Picchu vyrazili aj do iných krásnych miest. Najväčším prekvapením celého Peru boli Rainbow Mountain/Dúhové hory a pozreli sme si aj niečo z Posvätného údolia, konkrétne soľné jazierka Salinares de Maras a kamenné terasy Moray.

Rainbow Mountain Vinicunca

Vinicunca/Rainbow Mountain bola objavená iba v roku 2013. Dovtedy bola dlhé roky pokrytá snehom, ktorý zakrýval vrch pohoria. A tento prírodný klenot sme si jednoducho nemohli nechať ujsť. Opäť skorý budíček, tentokrát ešte skôr – o 3:30 hod. 🙂 Opäť sme išli cez agentúru a úprimne neviem, či je možné tu ísť na vlastnú päsť. V cene tour sú aj raňajky a obed, doprava a služby sprievodcu. Cesta na hory trvá cca 3 hodiny. Najskôr sme išli na raňajky, ktoré boli v krásnom prostredí a potom už smer náš cieľ – krásna a doslova dychberúca Dúhová hora. Od sprievodcu sme dostali palicu pre prípad potreby, dali sme si čaj koka a vyrazili sme po svojich. Je tu aj možnosť ísť na koni, ale my sme to chceli dokázať sami :).

Aj keď hora nevyzerá náročne, opak je pravdou. Pri výstupe sa prekonáva viac ako 1000-metrové prevýšenie. Trasa má síce iba 4 km, ale v tejto nadmorskej výške je každý jeden krok námaha. Mnohých ľudí práve tu postihla výšková choroba, ktorá sa prejavuje bolesťou hlavy, vracaním, nevoľnosťou, únavou. Počas výstupu je niekoľko miest na odpočinok, ale úplne najhorší je posledný úsek, kedy sa šľape do kopca. Mnoho ľudí skončí na prvom stanovišti, kde sa dá pofotiť s alpakami. Fotku sme si spravili, ale išli sme ešte vyššie – na vyhliadku. Podarilo sa a ten pocit hrdosti bol úúžasný :). A ten výhľad odtiaľ na okolité hory bol neskutočný. Boli sme vo výške 5036 m.n.m.

Aby nám toho nebolo málo, tak sme išli pozrieť aj vedľajšie Červené údolie, ktoré je ešte vyššie. A ak je to možné, tak určite odporúčame. Je to nádhera. Niektorí hovoria, že je dokonca krajšie ako samotná Dúhová hora. Ale kým na nej bolo veru veľa ľudí, tak Červené údolie navštívilo iba zopár odvážlivcov.

Už po ceste naspäť k autu bolo Majovi nejako zle. No a prejavila sa výšková choroba. Boli sme sa naobedovať a jeho obed skončil…veď viete kde 🙂 A ja nič, ešte aj koláčik a kávičku som si dala. Naši spolucestujúci nechápali – že také malé krehké žieňa a toľko znesie 😀 Cestou naspäť sme si aj pospali. Na hoteli si Majo užil ibalgin, ľahol si a postupne mu to prešlo. Ja som si dala horúcu sprchu a tiež som zaľahla. Čo vám poviem, nie je to jednoduché 🙂

Posvätné údolie – Salinares de Maras a Moray

V okolí Cuzca sa nachádza posvätné údolie – Valle Sagrado, ktoré sa pýši množstvom pamiatok z dôb Inkov. Možno si tu zajednať výlety na rôzne zaujímavé miesta. Majo nám vybral výlet na štvorkolkách na dve pre nás najzaujímavejšie miesta a to soľné jazierka a kamenné terasy.

Náš sprievodca pre nás prišiel minibusom na ubytovanie a spolu sme išli vyzdvihnúť štvorkolku. Išli sme iba na jednej, keďže ja som si sama netrúfla. Ak sa rozhodnete pre tento výlet, počítajte s tým, že budete poriadne zaprášený 🙂 Najskôr sme išli k soľným jazierkam. Miesto Salinares de Maras je jedinečné, pretože sa tu nachádzajú tisíce soľných jazierok postavených na kopci, ktoré siahajú až do obdobia Inkov. Jazierka plní vodou prírodný prameň stekajúci z vrcholu kopca z výšky okolo 4000 m.n.m. Voda je do jazierok rozvádzaná úzkymi kanálikmi. Keď sa jazierka naplnia vodou, trvá niekoľko týždňov, kým sa voda vyparí a zanechá vrstvu soli. Tá sa potom ručne zoškriabe. Ťažia sa tri druhy soli – ružová, biela, hnedá. Najkvalitnejšia je ružová soľ, ktorá sa pre svoju výnimočnú chuť a vysoký obsah prospešných minerálov nazýva aj ružový poklad Inkov. V minulosti sa dalo pomedzi jazierka aj prechádzať, avšak kvôli neohľaduplným turistom, ktorí nechávali v jazierkach odpadky, to zakázali. Teraz je tam zábradlie a ďalej sa ísť nemôže.

Na štvorkolke sme sa cez Sacred Valley presunuli na ďalšie jedinečné miesto Moray. Počas cesty sme si vychutnávali nádherné výhľady na celé údolie. Moray sú dokonale vytvarované kamenné terasy, ktorých presný význam nie je známy dodnes. Inkovia túto stavbu využívali ako poľnohospodárske laboratórium – na pestovanie plodín na rôznych úrovniach. Celková hĺbka terás je 30 metrov, pričom teplotný rozdiel medzi hornou a dolnou časťou je 15 stupňov, takže efekt je podobný ako v dnešných skleníkoch. Laboratória sú tu tri, avšak hrozí im erózia. Veľa zrážok počas obdobia dažďov spôsobuje, že voda preteká popod štruktúru a tá sa postupne rozpadá. Trošku sme sa tu poprechádzali, ale nemali sme dostatok času, aby sme si prešli celý areál, čo nás aj nahnevalo. Ako výlet nebol zlý, ale ak by sme si mali znovu vybrať, asi by sme si už vybrali iný. V každom prípade je posvätné údolie krásne a stojí za návštevu.