Ukrajina – posledný nenavštívený sused

Slovensko susedí s 5 krajinami. Česko, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko navštevujeme viac menej pravidelne každý rok, no nášho východného suseda – Ukrajinu, sme nenavštívili ani raz. Jeden októbrový víkend sme sa túto skutočnosť rozhodli zmeniť, nakoľko nás Ukrajina z rozprávania a fotografií lákala. Času ale nebolo veľa a tak sme sa rozhodli navštíviť mestá Užhorod a Mukačevo.

Má Ukrajina čo ponúknuť? Je vážne taká lowcost ako sa o nej hovorí? Stojí za to vybrať sa tam? Verím, že tento článok Vám zodpovie aspoň časť Vašich otázok.

Ubytovanie na Ukrajine

Na Ukrajine za rovnaké peniaze ako u našich iných susedov dostanete oveľa vyšší štandard – pri hoteloch to znamená o 1 až 2 hviezdičky viac. My sme hľadali ubytovanie cez portál booking.com a boli sme veľmi milo prekvapení. Prvú noc sme strávili v Mukačeve v hoteli Hotel and Restaurant Velure, kde nás noc s raňajkami pre 3 osoby vyšla na 50€, čo je na 4 hviezdičkový hotel naozaj málo. V Užhorode nás noc s raňajkami opäť v 4 hviezde stála pre troch 49€ v hoteli s názvom Kilikiya. Suma sumárum – dve noci s raňajkami na osobu vyšli 33€.

Doprava na Ukrajinu a po nej

Na Ukrajinu sme sa kvôli polohe našich cieľov vybrali autom. Na hraničnom prechode sme sa vrátili o niekoľko rokov naspäť do čias, kedy sme chodievali na trhy do Poľska 🙂 Nie sme už veľmi zvyknutí na hraničné kontroly a Ukrajina nám ich naservírovala plnými dúškami. Po ceste tam sme sa na hraniciach zdržali 1 a ½ hodiny, čo bolo celkom v pohode. Pri ceste domov v nedeľu už sme šťastie na „tak rýchlu“ kontrolu nemali a na hraniciach sme strávili 5 hodín. Je možné, že naše čakanie bolo ovplyvnené tým, že sme šli na Ukrajinu na víkend. Pri ceste do vzdialenejších lokalít už by sme ale asi odporúčali cestu vlakom alebo lietadlom, kde takéto zdržanie pri kontrole vo vlaku / na letisku nepredpokladáme. Cesty na Ukrajine sú dosť podobné našim – niekde pekný nový „koberec“, niekde samá jama 🙂

Čo sme na Ukrajine navštívili?

Mukačevo

Nakoľko sme sa na cestu vydali až v piatok po práci, do Mukačeva sme prišli až pred polnocou. Ubytovali sme sa a išli rovno späť (nakoľko sa už nikde nedalo kúpiť pivo a so sebou som ho cez hranice radšej nebral :)), nech sme ráno fresh 🙂 Po raňajkách sme sa vybrali pešo do mesta a tešili sme sa na všetko, čo tam nájdeme. Našou prvou zastávkou bola radnica, ktorá sa nachádza v blízkosti Námestia sv. Cyrila a Metoda. Pred radnicou sa nachádzajú krásne mosadzné sošky, ktoré sme si museli odfotiť.

Centrum Mukačeva nie je veľké a tvorí ho rozvetvená pešia zóna – prejsť si všetky pamiatky v centre nezaberie viac ako hodinku. Z radnice sme si to namierili ku Kostolu Nanebovzatia Panny Márie, pokračovali sme cez Katedrálu Matky božej ku Kostolu sv. Martina a odtiaľ späť cez Námestie sv. Cyrila a Metoda ku radnici. Na námestí sa nachádza aj socha kominára, ktorého turisti chodia pre šťastie chytať za nos 🙂

Z centra mesta sme sa pešo vybrali aj na naše ďalšie dve zastávky – Kláštor sv. Nicholasa a Kláštor Krasnogorsk. Po ceste sme stretli aj takúto ukrajinskú nindžamodlivku 🙂

Prvý kláštor pôsobil skromným dojmom, všetky budovy boli namaľované do bledozelena a v celom areáli vládol pokoj. Druhý kláštor vzbudzoval opačný dojem – typicky tvarované „zlaté“ strechy na všetkých objektoch v nás vzbudzovali pocit luxusu a človek sa až bál niečoho chytiť.

Cestou naspäť k hotelu sme sa zastavili na obed, kde sme ochutnali ukrajinské špeciality – borsch,  vareniki a banusch.

Potom nasledovala naša posledná mukačevská zastávka – hrad Palanok. Miesto, kde sa nachádza, bolo osídlené už v 9. storočí a najväčšiu slávu hrad zažil o 800 rokov neskôr. Počas svojej existencie slúžil aj ako väzenie, kasárne československej armády alebo škola. Jedná sa o najkrajší hrad celého Zakarpatia. Momentálne sa v ňom nachádza múzeum, oveľa viac nás ale zaujali výhľady, ktoré hrad ponúka.

Po prehliadke sme sa už pobrali do Užhorodu, kde sme mali zajednaný hotel na ďalšiu noc.

Užhorod

Po ubytovaní sme sa vybrali na večeru, no zostali sme vcelku prekvapení – takmer všetky reštaurácie v centre zatvárali o 21:00. Našťastie sme našli piváreň Korzo10, kde sme si okrem craftového ukrajinského piva pochutili na kuracích krídelkách a pizzy. Najedení sme sa pobrali odpočinúť si pred ďalším dňom na hotel. Hneď ráno začala naša prehliadka mesta Kostolom sv. Juraja, kde sa konajú omše v rôznych jazykoch, dokonca aj v slovenčine 🙂 Pokračovali sme na nábrežie rieky Uh, kde sme hľadali minisochy, ktoré sú rozmiestnené po železných zábradliach. Z každej nájdenej sme mali veľkú radosť, niektoré už však boli aj odstránené – nenašli sme napríklad sochu červíčka.

Pokračovali sme ku Katedrále Povýšenia svätého kríža, kde sme mali šťastie vidieť ukrajinskú svadbu.

Neďaleko sa nachádzala naša ďalšia zastávka, ktorou bol Užhorodský hrad. Táto stavba z 9. storočia vyčnieva nad mesto, nakoľko sa nachádza na 30 metrov vysokej sopečnej skale. Podobne ako hrad v Mukačeve, aj tento prešiel počas svojej existencie viacerými majiteľmi a využitím, v súčasnosti sa od roku 1946 využíva ako múzeum s rôznymi expozíciami.

Po prehliadke hradu sme zamierili do Múzea ľudovej architektúry, ktoré je umiestnené pod hradom. Nachádzajú sa tu drevenice s ukážkami ako kedysi ľudia žili na ukrajinských dedinách – je to takmer rovnaký obraz ako na Slovensku.

Cestou na obed sme sa vybrali pozrieť majestátny Chrám Krista Spasiteľa. Táto 60 metrov vysoká stavba je vybudovaná v typicky staroruskom architektonickom slohu, pripomína ruské pravoslávne chrámy a pojme až 5000 veriacich. Nakoľko už bolo dosť hodín, tešili sme sa na obed 🙂

Z reštaurácií sme si vybrali Detsy u Notary, ktorá nás oslovila podľa hodnotení a fotografií. Poviem Vám pravdu, po príchode na miesto sme boli – ako to správne nazvať – zaskočení? J Vstup do reštaurácie s priľahlým okolím s pokojným svedomím môžem nazvať múzeom gýču. Všade bolo proste všetko J Samé tabule, postavičky, nápisy – všetkého bolo všade veľa 🙂 Bol to zážitok, ktorý určite odporúčam vidieť. Čo však bolo v tú chvíľu pre nás dôležitejšie, bola kuchyňa a jedlo – a to bolo vynikajúce. Pochutili sme si na typických ukrajinských jedlách Deruni a Chicken Kyiv.

Po posilnení sa nás už čakala cesta domov, sadli sme do auta, prišli na hranice s Vyšným Nemeckým a čakali. A čakali. A čakali… Nakoľko sme sa vracali v nedeľu večer, hranica bola plná a slovenskí colníci sa rozhodli kontrolovať každý milimeter štvorcový áut vchádzajúcich na Slovensko. Nakoniec tento „zážitok“ trval 5 a pol hodiny a domov do Žiliny sme prišli až nad ránom.

Určite sa na Ukrajinu ešte vydáme, má čo ponúknuť a cenovo je to vážne pre našinca lacné, nabudúce však určite využijeme iný spôsob dopravy – lietadlo (Kyjev), vlak alebo auto spojené s peším prechodom hranice a následným taxíkom na ukrajinskej strane (Užhorod, Mukačevo).