Priznám sa, keď sme sedeli v lietadle smer Srí Lanka, mala som zmiešané pocity. Vôbec som nevedela, čo očakávať. Na jednej strane názory, že je to nádherná krajina, na strane druhej, že tam je špina a chudoba. Pozrela som si zopár článkov a videí, z ktorých som bola nadšená. No ale predsa. Tak som si povedala, že sa nechám prekvapiť. A veru, bola som prekvapená..príjemne. Srí Lanka je jedinečná, unikátna, svojská a…krásna.

Letenky

S priateľom sme si povedali, že koniec roka 2017 chceme stráviť niekde v exotike a výber padol na Srí Lanku. Letenky som pozerala už v júli, ale no Silvester je Silvester, čo sa odrazilo aj na vyšších cenách. Nakoniec sme našli najlepšiu cenu za 630€. Letenky sa dajú ale zohnať v iných termínoch aj za 400 – 500€ v hlavnej sezóne. Navyše sme leteli FlyDubai, čo je v podstate nízkonákladovka, ale za normálne ceny :). Nemôžem povedať, že to bola katastrofa, ale sú oveľa lepšie letecké spoločnosti. Navyše v cene nie je jedlo ani pitie, na to si treba dávať pozor. My sme si na spiatočnej ceste objednali jedlo za cca 8€, ale určite za to nestálo (mali sme kuracie mäso s rezancami a nejakou omáčkou a vodu v mini kelímku). Ak s nimi ešte poletíme, radšej si jedlo zabezpečíme inde. Prestup sme mali v Dubaji. Tešili sme sa na veľké dubajské letisko, no hoci sme na ňom pristáli, tak FlyDubai tu má akoby svoj terminál, ktorý nie je súčasťou hlavného letiska, a preto sa tam nedostanete. Sú tu ale duty free obchodíky a rôzne fast foody  (Subway, Mekáč, KFC), takže to bola pohodička. A dokonca je tu aj fajčiareň a samozrejme Wifi, takže ak dlhšie čakáte ako my, máte sa čím zabaviť.

Víza na Srí Lanku

Na Srí Lanku sú potrebné víza. My sme na to takmer zabudli :). Môžete si ich vybaviť elektronicky alebo priamo na letisku. My sme si ich vybavili elektronicky, pričom stáli 35$ na osobu a žiadosť sme mali schválenú takmer hneď. Po prílete sme boli veľmi radi, že sme zvolili túto možnosť, pretože na letisku stoja víza 40$ a bola tam fakt veľká rada a išlo to veľmi pomaly. Ukázali sme len pas a boli sme vybavení.

Ubytovanie

Ubytovanie sme si našli na Bookingu, pričom išlo o geusthouse a priznám sa, mala som menšie obavy, čo to bude, pretože cena bola nízka – za 9 nocí s raňajkami sme platili 290€. Mali sme izbu s vlastnou kúpeľňou a WC, ktorá bola zariadená v jednoduchšom štýle, žiadny luxus, ale bola čistá.  A v podstate my sme v nej strávili minimum času. Čo bolo ale úžasné, tak to bola terasa s výhľadom na oceán, keďže ubytko bolo hneď pri ňom. Mali sme tu aj Wifi, ktoré išlo super. Jediné, čo mi na ubytovaní vadilo, bolo dusno a teplo. Mali sme síce ventilátor, ktorý bol vždy vypeckovaný, ale stále to bolo cítiť. Možnosťou ubytovania sú samozrejme aj hotely, pri tých ale treba počítať s vyššou cenou.

Doprava

Na Srí Lanke môžete využiť viacero druhov dopravy – vlaky, autobusy, tuk-tuky, taxíky, autá, skútre. My sme využili taxík z a na letisko, pričom jedna cesta nás stála 50$ (vtipné bolo, že cesta na ubytovanie nám trvala 3 hodiny a cesta naspäť, kedy nám šofér meškal, už iba 1,5 hodiny). Ďalej sme si prenajali auto so šoférom, ktorý s nami absolvoval celú trasu, ktorú som si vymyslela :). Keďže trasa bola fakt dlhá a boli sme len dvaja, tak nás cesta vyšla na 330€, pričom v cene bolo zahrnuté ubytovanie s raňajkami pre nás aj pre šoféra a benzín. Ale čím viac ľudí, tým nižšia cena. A čo by to bola za dovolenka na Srí Lanke, keby sme nešli ich povestným vlakom. Absolvovali sme dve trasy – Nuwara Eliya – Ella a Hikkaduwa – Bentota. A teda poviem vám, fakt to stálo za to. Takéto niečo už nezažijete asi nikde. Nielen tá trasa, to je proste pastva pre oči, nádherné čajové plantáže, ale ten vlak, to prosto nechápete :-D. Majú tu dva typy – jeden moderný modrej farby a druhý prosto stará klasika. A my sme vychytali práve tu starú klasiku, ktorou sme sa pomaly pomaličky presúvali 4 hodiny. Vlak bol samozrejme plný, takže keď si si nechytil miesto, mal si smolu :).

A vôbec nevadilo, že bol plný a ľudia boli na sebe natlačení. Prišiel train salesman so svojím maxi košíkom plným dobrôt (tzn. srílanské dobroty, oriešky, ovocie…) a v pohode sa predieral medzi ľudí a popri tom predával. Ale čo bolo najlepšie – existujú tu tri triedy – 1. trieda je málokedy, 2. trieda a 3. trieda – ktorá sa turistom moc neodporúča. Tak sme si kúpili lístok do 2. triedy (1. trieda nebola), zaplatili sme za druhú triedu 110 RS (cca 0,60€), lístok sme dostali do 3. triedy a cestovali sme 3. triedou :-D. Ale v pohode, nebolo to vôbec také zlé, ako som čítala – žiadne zvieratá ako spolujazdci :-D. No a ešte sme vyskúšali skúter pri výlete po miestnych plážach. Na Srí Lanke sa jazdí na opačnej strane, takže priateľ bol spočiatku trochu nesvoj, ale veľmi rýchlo si zvykol a dokonca sa mu premávka bez pravidiel aj páčila. Trúbil jedna radosť :).

Autobusy sme ako dopravný prostriedok neskúšali, pretože nám ich neodporučili ani miestni. Jednak cesta nimi strašne dlho trvá, nie je v nich klimatizácia a jazda je pomerne divoká. Mne stačilo, keď som videla, ako sa nastupuje a vystupuje za jazdy, niekedy stačilo len  zapískať a šofér zastavil. No a poslednou možnosťou sú tuk-tuky, ktorých bolo všade toľko, že som mala pocit, že tuk-tuk je povinnou výbavou každej srílanskej rodiny. My osobne sme ho nevyskúšali, lebo sme nemali kde. Odporúča sa na presun v rámci mesta či do vedľajšieho mesta, ktoré nie je veľmi vzdialené. Čo je ale dôležité – cenu si dohodnite predtým, ako nastúpite a hlavne zjednávajte. Tuk-tukári si aj tu radi vypýtajú viac.

Jedlo a nápoje

V každej krajine, do ktorej cestujem, sa teším na miestnu kuchyňu. Inak tomu nebolo ani tu. Boli sme sa najesť v typickej srílanskej reštaurácií, aj v reštaurácii prispôsobenej turistom (keď sme boli na silvestrovskej párty) a ochutnali sme aj jedlo z pouličných stánkov. Všetky jedlá, ktoré sme ochutnali boli vynikajúce a chuťovo zaujímavé. Mne chutil hopper (cesto upečené do tvaru misky s rôznymi náplňami – vajce, zelenina, syr, kuracie mäso a ja som si vypýtala aj krevety :)), rotti (niečo medzi palacinkovým a lístkovým cestom, plní sa naslano – syr, kuracie mäso, zeleninou.., a aj nasladko – ochutnali sme kokos s medom, čo bolo vynikajúce a banán s čokoládou, taká klasika). Hopper a rotti stojí od 1 – 3 € podľa toho, akú náplň si vyberiete. V srílanskej reštaurácii sme ochutnali kutta rotti (je to vlastne cesto rotti posekané na drobno a k tomu sa pridáva zelenina, kuracie mäso, krevety – už podľa výberu; je to taká obdoba rizota na ich spôsob), curry and rice (mäso s kari omáčkou,  ryžou a prílohami – zázvor, chutney, chilli) – celá večera aj s nápojmi nás vyšla do 8 €. Na raňajky sme ochutnali aj coconut sambol (zmes strúhaného kokosu, chilli, limetky, tamarindu, soli a cibule – celkom pikantné), plain hoppers (guličky z ryžových rezancov – také bez chuti) a samozrejme miestne čerstvé ovocie – toho som sa nevedela dojesť – mini banány, papája, mango, ananás a malý melón. Mňaam. Reštaurácie ponúkali aj morské plody a ryby od výmyslu sveta. Moja silvestrovská večera pozostávala z kreviet, kraba, kalamárov a tuniaka. Takže výber jedla je tu dostatočný a aj tí náročnejší si nájdu niečo.

Voda na Srí Lanke nie je pitná, takže je potrebné si kupovať balenú, ktorú nájdete v každých potravinách (1,5 l stojí 0,45€, 5 l 0,90€). V potravinách zoženiete klasické nápoje ako Coca Cola a spol. a džúsy. Ak máte chuť na pivo, musíte zájsť do tzn. Wine Store, pretože alkohol sa predáva len tu (my sme videli v každom meste min. jeden). Typické srílanské pivo je Lion a dá sa kúpiť v dvoch veľkostiach, klasické alebo silné, v plechovke a vo fľaši a vychádza cca 0,90€. Ďalej tu predávajú aj Carlsberg a Tiger. Ak chcete ochutnať miestny tvrdý alkohol, tak potom to je Arrack. Predáva sa v troch veľkostiach, pričom najmenší má 0,3l a stojí 450 Rs (2,5 €), je viacero druhov. My sme ochutnali coconut arrack a zistili sme, že naozaj lepšie chutí s colou či džúsom :). Na pláži som si vychutnávala vodu z kokosového orecha, ktoré sa predávali na každej pláži. Za kokos sme platili všade jednotne 200 RS.

Čo sme si pozreli..

Celý čas sme boli ubytovaní v meste Hikkaduwa. Veľmi dlho som premýšľala, ktoré mesto by bolo na ubytovanie najlepšie. Zo strategických dôvodov sme nakoniec vybrali Hikkaduwa. Chceli sme si totiž pozrieť viacero pláží na skútri a odtiaľto to bolo pomerne blízko, je tu veľa nákupných možností, plusom bol koralový útes. Hikkaduwa má peknú pláž a my sme mali asi aj šťastie, že vôbec nebola preplnená, keďže som na ňu čítala rôzne reakcie. Jedna časť bola skôr verejná, kde sa kúpali aj miestni a druhá mi prišla skôr pre turistov, ale sem tam sa našiel aj nejaký domorodec :). Keďže tu bol koralový útes, tak sme sa aj šnorchlovali a bola som príjemne prekvapená, pretože podmorský život tu bol celkom pestrý. Za najväčší zážitok určite považujem šnorchlovanie s korytnačkou.

Po pár dňoch strávených na pláži sme sa vybrali spoznávať krásy vnútrozemia Srí Lanky. Keďže sme mali pomerne málo času (na Sri Lanke sme boli dokopy 9 dní), a vlakom a autobusmi by to trvalo veeľmi dlho, tak sme si prenajali auto so šoférom. Vytipovali sme si miesta, ktoré sme chceli vidieť, náš zoznam sme ukázali niekoľkým “firmám”, ktoré ponúkali výlety na Srí Lanke – tí nám vytvorili itinerár a my sme vybrali, ktorý sa nám najviac pozdával.

Cena bola trochu vyššia ako sme čakali, ale trasa bola veľmi dlhá a my sme boli len dvaja (čím viac ľudí, tým lepšia cena). Za tri dni sme stihli vidieť toho naozaj veľa, takže ak ste na Sri Lanke kratšiu dobu ako my, tak určite odporúčam prenájom auta. Nám spoločnosť zabezpečila ubytovanie, cena zahŕňala aj ubytovanie šoféra a benzín, takže sme v podstate nemali už starosti s ničím. Jediné, čo nebolo zahrnuté, boli vstupy na atrakcie. Super bolo, že šofér nás sprevádzal aj na atrakciách, takže miestni “okrádači” (ako som ich nazvala) nám dali pokoj.

Prvý deň sme navštívili Pinnawala. Aby sme všetko postíhali, vyrážali sme už o piatej. Cesta do Pinnawala trvala 3,5 hod.(!), takže sme si ešte mohli pospať. V Pinnawala sa nachádza tzv. sloní sirotinec – Elephant orphanage, kde sme videli ako sa kŕmia veľké slony aj malé sloníčatká či ako sa kúpu. Vstup pre dospelého je 2500 RS (cca 14€). Je možné si ešte kúpiť lístok na kŕmenie sloníčat mliekom alebo veľkého slona ovocím.  Návšteva určite stojí za to.

Prvý deň sme zakončili návštevou historického mesta Polonnaruwa, ktoré bolo kedysi hlavným mestom a v súčasnosti je na zozname kultúrneho dedičstva Unesco. Najskôr sme navštívili múzeum, kde sme si prečítali o jednotlivých pamiatkach a potom sme si pamiatky išli aj pozrieť. Ak máte radi históriu, tak sa vám tu určite bude páčiť. Za vstup tu zaplatíte 25$. Všetko sme stihli len tak tak, chvíľku pred 18, kedy sa tu stmievalo. Presunuli sme sa do Sigiriye, kde sme sa ubytovali. Prvý deň bol síce náročný, ale určite stál zato.

Druhý deň sa niesol v štýle duchovna (ako som po svojom nazvala). Vyrážali sme o 7:30 smer Sigiriya rock. Nešli sme však na túto skalu, ale dali sme na odporúčania a vybrali sme sa na Pidurangala rock, ktorá je oproti. A spravili sme dobre. Výstup bol síce náročný, hlavne keď sme nevedeli ako ísť a ako sa vyštverať :), do cesty sa nám priplietli opice a netušili sme, či to nie sú tie typické ázijské, ktoré všetko kradnú, ale keď sme vyšli na vrchol….ten výhľad bol dychberúci. Jednoducho nádhera. A navyše vstup na Sigiriya bol 30$ a na Pidurangala 2,5€.

Druhou zastávkou bolo mestečko Dambulla, kde sme navštívili Golden Temple a tiež sme sa vyštverali na Rock Temple, čiže chrám priamo v skale s množstvom Buddhov. Pri vstupe na každé takéto posvätné miesto je potrebné sa vyzuť, takže nohy sme mali večer krásne čisté. Vstup do Rock Temple je 1500 RS (cca 8€).

 Poslednou zastávkou tento deň bolo kultúrne stredisko Kandy. Tu sme navštívili jedno z najposvätnejších miest na Srí Lanke Chrám Buddhovho zubu (Temple of the Tooth) a poprechádzali sme sa okolo malebného jazera. Pre vstup do chrámu sú veľmi prísne pravidlá, čo sa týka oblečenia. Ja som mala oblečené dlhé rifle s dierou na kolene a nechceli ma pustiť, tak som si musela kúpiť šatku. Návšteva chrámu ale stála za to. Vstup tu stojí 1500 RS. Aj tento deň sme to stihli len tak tak, lebo sme skončili chvíľku pre šiestou. Následne sme sa presunuli na ubytovanie, ktoré sme mali tiež v Kandy. Unavení a uchodení (a aj dopotení :)), ale aj druhý deň bol top.

Posledný deň sme vyrážali o 6:00 (!), keďže sme sa presúvali do mesta Nuwara Eliya, ktoré je známe svojimi čajovými plantážami. Návštevu Tea factory sme síce nestihli, pretože sa otvárala o 9:00 a nám išiel vlak o 9:30, ale aspoň sme sa poprechádzali po plantáži a tiež videli tetušky pri zbere. Tiež sme videli miestny vodopád a jazdecký areál pre kone.  Nuwara Eliya ma ako mesto očarilo asi najviac, preto mi bolo ľúto, že sme tu nestrávili viac času.

Ďalšou zastávkou bolo tiež veľmi obľúbené mesto Ella, kde sme ale išli vlakom. Trasu Nuwara Eliya – Ella sme si vybrali kvôli odporúčaniu, pretože je vraj najkrajšia. A teda bola to NÁD-HE-RA. A tá atmosféra vo vlaku, to sa dá zažiť jedine na Srí Lanke :). V Elle sme si ešte pozreli nádherný vodopád, pričom cesta k nemu bola tiež zaujímavá:). Chceli sme ešte zamieriť k mostu Nine Arch, ktorí prirovnávajú k mostu z Harryho Pottera, ale žiaľ už nevyšiel čas.

Ďalší deň sme si požičali skúter (na deň nás to vyšlo 1500Rs) a vybrali sme sa pozrieť si pláže. Prvou zastávkou bola Mirissa beach, ktorá bola fakt pekná a čistá. Pri vstupe si ale treba dávať pozor kvôli kameňom a treba počítať s vlnami. Nachádza sa tu taký ostrovček (neviem ako inak to nazvať), z ktorého je na pláž krásny výhľad. Výstup už taký pekný nebol. Hore aj dole sme šli miestami po štyroch, žiadne schody, no fakt dosť nebezpečné, ale nikoho to neodradilo. Ďalej sme si pozreli surferský raj Weligama beach, kde je veľa surf campov, takže aj si chcete zasurfovať alebo sa to naučiť, tak tu je na to vhodná príležitosť. V rýchlosti sme si pozreli menšia pláže Ahangama beach a Midigama beach, kde sme natrafili aj na miestnych rybárov a tiež širokú a dlhú pláž Habaraduwa. Čo sa týka rybárov, ktorí sú jedným zo symbolov Srí Lanky – ak chcete fotku, musíte im zaplatiť. Ešte sme len zastavili so skútrom pri ceste a už k nám jeden bežal a vykrikoval, že ak chceme ísť na mólo a spraviť si fotku, musíme zaplatiť 1000 RS. Tak som sa naňho pozrela, že či je akože v poriadku a povedala mu, že mi stačí fotka aj z miesta, kde som stála. To už mi dával ruky pred foťák, že to nemôžem, že musím zaplatiť, že to všetko okolo je jeho miesto. No tak sme sa zobrali a išli ďalej. Nakoniec sme si spravili sériu fotiek za 300 RS v inom “rybárskom gangu”, ale títo boli aspoň slušní. Ak by ste chceli fotku na tej “palici” v mori, tak to od nás pýtali 500 RS, čo sme samozrejme nechceli. Nakoniec sme navštívili sme aj Gale a jeho pevnosť s majákom. Za vstup sa tu neplatí a odporúčame si toto mesto pozrieť.

Predposledný deň sme strávili na pláži Bentota, kam sme sa z Hikkaduwa vybrali vlakom. Bentota je vzdialená 37 km a cesta tam nám trvala vyše hodiny (no vychytali sme slow train), ale naspäť sme už išli expressom :). Pláž je hneď pri vlakovej stanici, prešli sme len cez most a boli sme tam. Bentota spolu s Mirrisou sú pre mňa top pláže, ktoré som na Srí Lanke videla. Krásna, široká s jemným pieskom dobiela, lemovaná palmami.  Je vhodná aj pre deti, pretože je tu pozvolný vstup do mora. Sú tu síce vlnky, ale nie veľké.

Zopár tipov na záver:

  • ak chcete byť neustále pripojení, stačí si kúpiť SIM kartu s dátami. Najlacnejší balík 2 GB kúpite už za 200 RS
  • pred vstupom do chrámov a na posvätné miesta sa musí vždy vyzuť
  • nikdy sa nefoťte chrbtom k Buddhovi. Je to považované za veľkú urážku a môžu vás vyhodiť z chrámu
  • čo sa týka peňazí, my sme si zmenili peniaze hneď na letisku za ich rupie a potom sme vyberali z miestnych bankomatov. Niekedy sme natrafili hneď na taký, čo nám dal peniaze a niekedy sa nám to podarilo na 4-krát. Čo sa týka poplatku za výber, závisí od banky – v jednej sme platili 200 RS a v inej nič. V pohode sa tu dá všade platiť aj v dolároch.

Chystáte sa na Maurícius a potrebujete nejaké rady a tipy? Nech sa páči, náš článoček :).

Hľadáte inšpiráciu pre vaše ďalšie cesty?

Slovinsko – z majestátnych hôr ku krištáľovo čistému moru

Čo sme zažili v Thajsku? Pútavé Krabi

Čo sme zažili v Mexiku? – Isla Holbox a Isla Mujeres

Zanzibar – čo sa oplatí vidieť?