Peru je klenotom Južnej Ameriky a tiež jednou z najkrajších, najzaujímavejších a najfascinujúcejších krajín, ktoré sme navštívili. Bodaj by nie – farebné indiánske kultúry, vysoké pohoria, amazonský prales, tajomné obrazce, pláže pri oceáne, najvyššie položené jazero a samozrejme Machu Picchu. Veľmi som túžila navštíviť túto juhoamerickú krajinu a to predovšetkým resp. iba kvôli jednému zo siedmych divov sveta. Ale postupne, ako som našu cestu plánovala, som zistila, že táto krajina toho ponúka oveľa oveľa viac a skrýva tak veľa nádherných miest. Síce sme ich nestihli navštíviť úplne všetky, ale aspoň máme dôvod sa tu vrátiť. A miesta, ktoré sme navštívili, nám každé rad za radom vyrážali dych. Do Peru sme najskôr samozrejme prileteli do Limy, ale tu sme sa vôbec nezdržali a hneď sme leteli do Cuzca. A čo sme zažili/videli v meste Inkov a aká bola návšteva jedného zo siedmych divov sveta?
Cuzco
Do Cuzca sme prileteli ráno a hneď ako sme vyšli z letiska sa ma Majo pýtal, či cítim ten vzduch. Ja neviem, či mi vyššia nadmorská výška nič nerobí, ale necítila som nič a aj počas celého pobytu v Cuzcu som bola relatívne v pohode. Na rozdiel od iných ľudí, ktorí veru mali problém. No výšková choroba nie je nič príjemné a určite ju netreba podceňovať. Z letiska sme si zobrali na ubytovanie taxík, ktorý stál, myslím, že nejaké 4 – 5 € (na tú vzdialenosť naozaj málo). Po príchode na ubytovanie – Awki´s Dream Hotel sme si na chvíľku pospali, pretože sme boli z tej cesty a tiež nadmorskej výšky poriadne unavení – Cuzco je vo výške 3 400 m.n.m.
Po odpočinku sme sa vybrali spoznávať mesto, ktoré je veľmi pekné. Kde sa dalo, tam sme si vypili koka čaj, aby sme lepšie znášali ten výškový rozdiel. Prešli sme sa po hlavnom námestí Plaza Armas, ktoré je srdcom mesta. Nachádza sa tu nádherná katedrála, kostol, veľa reštaurácií a kaviarní. Zamierili sme na obed do reštaurácie Hanz, ktorá je hneď na námestí a jej veľkým plusom je výhľad z balkóna na námestie. Jedlo je tu síce trošku drahšie, ale veľmi chutné. Ja som si dala iba kreolskú polievku kvôli žalúdku a Majo ochutnal steak z alpaky.
Pri prechádzke mestom sme navštívili chrám Coricancha, ktorý je zasvätený najvyššiemu bohu Inkov – Wiracocha. Okrem hlavného námestia sa oplatí pozrieť si aj ďalšie námestia a potúlať sa uličkami. Natrafíte na veľmi milých miestnych ľudí, na ženy a deti s alpakami – ale pozor, ak si ich chcete odfotiť alebo si s nimi spraviť fotku, tak musíte zaplatiť.
Jedinečný zážitok je návšteva miestneho trhu San Pedro, kde nakúpite všetko a ak náhodou niečo nemajú, tak to zoženú. 😀 Okrem klasických suvenírov tu kúpite aj výrobky z koky, rôzne čaje, čokolády, pisco, ale napríklad aj embrya mláďat lamy a podobné zvláštnosti 🙂 Ochutnali sme tu aj džúsy z čerstvého ovocia a určite odporúčame. Je tu tiež časť s jedlom, ale úprimne to sme sa neodvážili ochutnať :D. A ak zháňate miestne pončo alebo čiapku, tak zamierte sem.
Vychutnali sme si tu aj niekoľkokrát kávičku opäť s výhľadom na námestie – to sa jednoducho pýta a je super pozorovať, ako ide život na takom námestí :). A ak si chcete vychutnať krásny výhľad na celé Cuzco, zamierte do baru Limbus a dajte si tu super miešané drinky.
Machu Picchu
Po aklimatizačnom dni v Cuzcu sme na druhý deň vyrazili na miesto, kvôli ktorému tu ide väčšina ľudí a teda pôvodne aj my :). K Machu Picchu sa dá dostať tromi spôsobmi – trekom, ktorý trvá 4 dni; vlakom, ktorý je najpohodlnejší, ale aj drahý a autobusom, ktorý je najlacnejší a má aj svoje pre aj proti. My sme sa vybrali autobusom – teda my sme si bookli 2-dňový výlet autobusom, pretože v tom čase bola situácia s c.vidom taká všelijaká a celkovo služby v Peru vyzerali tak, ako keď bolo 1,5 roka všetko zavreté. Tour nevycházala vôbec veľa, tak sme šli do toho a boli sme aj radi, lebo sme mali všetko pekne zorganizované. Cesta minibusom bola viac menej fajn, na to ako som čítala, ako tu šialene jazdia. A už samotná cesta bola zážitok, tie výhľady boli úžasné. Minibus nás vyhodil na zastávke Hidroelektrica – tu sme mali obed a potom už len pešo 10 km. Keďže cesta nie je nijako náročná, ide sa iba po rovine popri koľajniciach, rozhodli sme sa pre prechádzku. A veru tie výhľady počas cesty stoja za to – na jednej strane džungľa a na druhej hory.
Po dvoch hodinách sme dorazili do dedinky Aguas Caliente, ktorej sa tiež hovorí Dedina Machu Picchu – je totiž východiskom pre výstup k pamiatkam. Dedinka uprostred hôr je veľmi pekná, nachádza sa tu množstvo hotelov, reštaurácií a obchodov so suvenírmi. Určite stojí za to prejsť sa po nej. V rámci tour sme mali ubytovanie aj večeru a boli sme spokojní. Keďže sme sa nakoniec rozhodli, že ráno pôjdeme autobusom a nie peši ako sme pôvodne plánovali, tak lístky na autobus neboli v cene. Dali sa ale kúpiť priamo v meste, len musíte mať so sebou pas. Chceli sme sa ísť aj vykúpať do miestnych termálnych prameňov, ale keďže púšťali obmedzené množstvo ľudí a v ten deň už bolo vypredané, tak sme mali smolu. Škoda.
Na druhý deň sme mali lístky už na 7 hodinu a tak sme mali opäť skorý budíček. V súčasnosti je prehliadku Machu Picchu možná už iba so sprievodcom, ktorého nám zabezpečila agentúra a ten nás čakal pred vstupom. Sprievodca vám povie veľa zaujímavých info, takže je to vlastne fajn :). A čo je vlastne Machu Picchu? V jazyku kečua Starý vrch je staroveké mesto Inkov vysoko v peruánskych Andách. Leží na horskom hrebeni nad údolím rieky Urubamba vo výške 2 340 m.n.m. Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham, ktorý mu dal názov Machu Picchu.
Keď sme prvýkrát uvideli ten ikonický obraz, bolo to neskutočné. Najskôr som tomu ani neverila, že to je skutočné. Je to nádhera – jedinečná, výnimočná, tajuplná. Nachádzajú sa tu budovy, námestia, parky, veže a plošiny poprepájané chodníkmi a schodmi. Časť z nich slúžila ako obydlia, ale tiež kúpele a dôležitou súčasťou boli chrámy, kde vzdávali obetu a úctu svojím bohom. Niektoré stavby boli postavené terasovitým spôsobom, aby sa nezačali zosúvať a nezničili sa. Medzi hlavné miesta patrí Chrám slnka, Chrám Kondora a rituálne miesto, na ktorom je pripútané slnko – Intihuatana.
Sprievodca s vami absolvuje celý okruh, no ma pre vás vyhradený presný čas – teda aspoň na nás mal. V areáli sme síce ešte mohli ostať, ale nemohli sme sa už vracať naspäť. Neviem, čo to bolo kvôli dobe c.vidovej a obmedzeniam alebo je to takto bežne, no nepáčilo sa nám to. Ale Peruánci sú v niektorých veciach naozaj zvláštni. Ale na druhej strane sme mali fakt šťastie, pretože počas našej návštevy bol areál takmer prázdny a tak sme si ho dostatočne užili. S množstvom turistov tu už totiž bol problém a tak ich počet v rámci dňa obmedzili.
Po prehliadke sme do Aguas Calientes prešli pešo po schodoch a teda hore to musí byť fakt makačka. Zbehli sme na obed do reštaurácie na námestí, z ktorej sme mali opäť pekný výhľad z balkóna a ja som tu ochutnala miestnu špecialitku picante de cuy (pečené morské prasiatko). Na tanieri to vyzerá zvláštne, ale chuťovo je to veľmi dobré 🙂 A po obede nás čakalo opäť 10 km na zastávku Aguas Calientes, kde na nás čakal minibus. Cestu naspäť sme od únavy viac menej prespali, a asi aj chválabohu :D.
Prečítajte si tiež o našej ceste po Peru:
Peru – klenot Južnej Ameriky – Islas Ballestas, oáza Huacachina a Lima
Peru – klenot Južnej Ameriky – jazero Titicaca a Puno
Peru – klenot Južnej Ameriky – Rainbow Mountain a Posvätné údolie
Peru – klenot Južnej Ameriky – čo treba vedieť pred cestou
Inšpirujte sa na cesty našimi ďalšími článkami:
Cappadocia – rozprávková mesačná krajina plná balónov a komínov
Havajské dobrodružstvo – 4.časť nášho USA tripu
Transylvánia – po stopách grófa Drakulu a zastávka v šarmantnom Temešvári
Zanzibar – čo sa oplatí vidieť?
