Čo sme zažili na Kube? – Havana

Ísť na Kubu a nenavštíviť Havanu..to je nemysliteľné. Hlavné mesto tohto čarovného ostrova ponúka nielen jedinečnú architektúru, ale aj neopakovateľnú atmosféru – vôňa dútnikov, staré americké autá, vychýrené bary, z ktorých znejú kubánske rytmy, vynikajúce miešané nápoje. Havanu treba jednoducho zažiť.

Havana

Och Havana..asi žiadne iné mesto v nás nevyvolalo toľko emócií ako práve Havana. Raz sme z nej boli totálne nadšení a za chvíľu sme zúrili. Havana je ale skutočne nádherná s jedinečnou neopakovateľnou atmosférou. Galérie, múzeá, farebné uličky a námestia, historické pevnosti, staré americké autá, pouličné umenie, promenáda, spomienky na Ernesta Hemingwaya, všade prítomná kubánska hudba – presne to všetko Havana ponúka. Nudiť sa tu určite nikto nebude, lebo sa to jednoducho nedá.

V Havane sme boli tiež ubytovaní v casa particular, ktoré sme si objednali cez airbnb. Ubytovanie sme mali rezerované asi 4 mesiace vopred a dva dni pred príchodom sa pani rozhodla, že nám rezerváciu zruší. Ale hneď nato sme si bookli iné ubytovanie a môžeme povedať, že aj lepšie, hlavne čo sa týka polohy. Bývali sme v centre asi 5 minút peši od hlavného námestia, čiže poloha bola na nezaplatenie, nakoľko sme to mali všade blízko. Aj v tomto prípade sme mali vlastnú izbu s kúpeľňou. Raňajky neboli v cene, ale dali sa dokúpiť. 3 noci nás pre dvoch vyšli 80€. Domáci nám zabezpečil aj transfer z a na letisko, pričom cena bola lepšia, ako by sme si ho zajednali sami – jedna cesta stála 25 CUC.

Ľudia na Kube sú veľmi chudobní a tak sa snažia z turistov získať maximum a práve v Havane sa to prejavilo naplno. Na každom kroku nám niečo chceli predať, v mnohých prípadoch boli dosť otravní a hlavne si vedeli vypýtať nenormálne sumy. V Havane sme sa presúvali hlavne peši, ale využili sme aj taxi – najskôr od nás pán za krátku jazdu vypýtal 10 CUC, ale zjednali sme to na 5 CUC.

Využili sme aj autobusy, čo bolo celkom vtipné, lebo sme vôbec nevedeli, kam ideme. Len sme nastúpili a viezli sme sa a až pán, ktorý vyberal peniaze, nám rukami nohami vysvetlil (lebo anglicky tu vedelo minimum ľudí), na ktorý autobus máme ísť. A samozrejme platili sme v CUP-och a na eurá to bolo pár centov. Veľmi obľúbené sú tu okružné jazdy po Havane v starých amerických autách, ktoré sú ale upravené. Jedna hodina takejto jazdy vychádzala 40CUC .

Okrem bežných taxíkov sa tu vo veľkom využívali aj tzv. coco taxi – malé žlté autíčka na troch kolesách. Za krátku jazdu si vypýtali 15 CUC.

Spoznávanie mesta bol naozaj zážitok, lebo atmosféra tu bola neopísateľná. To musí človek jednoducho zažiť, aby pochopil. Pozreli sme si El Capitolio – budovu, v ktorej do revolúcie sídlila kubánska vláda, v súčasnosti slúži Kubánskej akadémii vied. Zaujímavá je tým, že pripomína washingtonský United States Capitol. Ak si Capitolio chcete pozrieť aj zvnútra, tak vstupné je 10CUC. Budova sa zatvára o 17 hod. a platí to aj pre schody – po tejto hodine na schodoch nesmel už nikto sedieť. No veru zvláštne.

Hneď pri Capitoliu sa nachádza hlavný park Parque Central so sochou José Martího. Je to taká oáza pokoja, kde si môže človek na chvíľku odpočinúť a len tak nasávať atmosféru mesta. Samozrejme pokiaľ vás nezačne niekto otravovať :).

Pri parku sa nachádza aj krásna budova divadla Gran Teatro de La Habana.

Nemohli sme vynechať Plaza de la Catedral, kde sa nachádza Catedral de San Cristóbal de la Habana, ktorá je akousi dominantou mesta s dvomi nerovnakými vežami.

Pozreli sme si tiež Museo de la Revolución – najväčšie a najdôležitejšie múzeum na Kube. V čase našej návštevy bolo zatvorené a strážili ho vojaci.

Ďalšie populárne námestie, ktoré sme navštívili, bolo Plaza Vieja. Námestie tvoria krásne farebné koloniálne budovy, možno tu stretnúť množstvo pouličných umelcov a samozrejmosťou sú bary a reštaurácie, pričom odvšadiaľ počuť hubánsku hudbu.

Havanu sme si pozreli aj z výšky a to zo strešnej terasy hotela Ambos Mundos, ktorý preslávil Ernest Hemingway. Ten tu v izbe 511 strávil začiatky svojho pobytu na Kube. Okrem toho, že nám hotel umožnil skutočne nádherný výhľad na mesto, tak zážitok sme mali aj z jazdy v pôvodnom železnom výťahu z 20-tych rokov 20. storočia.

Navštívili sme aj niečo z histórie – najstaršiu pevnosť na Kube hrad Castillo de la Real Fuerza, ktorý bol postavený na ochranu pred pirátmi, avšak nemal najlepšiu strategickú polohu. Za vstup do hradu sa platí 4CUC.

Údajne najkrajšou ulicou v celej Havane je Paseo del Prado, ktorú sme si boli pozrieť a môžeme súhlasiť.  Je to pomerne dlhá ulica, na ktorej sa nachádzajú mramorové lavice či železné stĺpy verejného osvetlenia. Nás tu najviac zaujali pouliční maliari.

Naša návšteva Havany by nebola kompletná, keby sme si nepozreli najkultovejšie námestie revolučnej Kuby. Miesto, kde sa konali masové manifestácie – Plaza de la Revolución. Stredobodom námestia je veľkolepý pamätník kubánskeho národného hrdinu José Martiho.

Atmosféru mesta sme dokonale nasali počas prechádzky po Malecóne, tzn. po promenáde, ktorá má až 7 km. Počas prechádzky sme si vychutnali výhľad na farebné budovy, obdivovali sme street art miestnych umelcov a nakoniec si užili krásny západ slnka. Malecón sa označuje aj ako duša Havany a pre nás bol jedným z top miest v Havane. Odporúčame ho navštíviť podvečer pri západe slnka.

Počas návštevy Malecónu sme si vychutnali výhľad na mohutnú vojenskú pevnosť El Morro (celý názov je Castillo de los Tres Reyes del Morro), ktorá sa hrdo týči na skalnatom výbežku priamo v ústi prístavu. Aj táto pevnosť bola postavená za účelom ochrany pred pirátmi.

Samozrejme, že sme si v Havane chceli aj niečo kúpiť a tak sme zamierili na nákupnú ulicu Calle Obispo, kde sme si nakúpili suveníry, dali opäť nejaký ten drink 🙂 a niečo sme aj zjedli. Calle Obispo je úzka ulica len pre chodcov, kde sa nachádzajú rôzne obchodíky, reštaurácie, zmrzlina (tú moc neodporúčame – stála 2CUC a bola to iba obyčajná točená umelina), pekáreň – na kubánske pomery naozaj široký výber.

Prechádzky po meste sme si pomerne často 🙂 spríjemňovali návštevou barov, kde  sme si dali osviežujúce drinky. Nemohli sme vynechať presláveý bar La Bodeguita del Medio, kde si kedysi vychutnával svoje mojito Ernest Hemingway a teraz si ho tu vychutnáva množstvo turistov. Mojito tu stojí 5CUC. A už vôbec sme nemohli vynechať legendárnu Floriditu, kde vraj vzniklo daiquiri, ktoré si tu tiež obľúbil Ernest. Množstvo turistov si tu vychutnáva niektorú z viacerých príchutí daiquiri, spievajú a tancujú tu na živú hudbu a vychutnávajú si tú jedinečnú atmosféru. Daiquiri tu stojí 6CUC.

Naše postrehy

Ako som už spomínala, v Havane vedia byť ľudia veľmi otravní, pokiaľ vám chcú niečo predať. V tomto prípade radíme jediné – totálna ignorácia. Zo začiatku sme sa snažili byť milí, aj sme sa porozprávali, ale vždy to smerovalo k jednému – snaha ošklbať nás. Takže ani slovo a ani žiadny očný kontakt.

Kubánci nemajú radi, keď ich ľudia fotia. Sú presvedčení o tom, že im to prináša nešťastie. Takže na to treba dávať pozor – vedia byť vraj veľmi nepríjemní.

V Havane často vypadáva elektrina a nejde wifi. Stali sa nám obidva prípady – wifi vypadla práve vtedy, keď sme potrebovali niečo súrne nájsť  a elektrina zase, keď sme sa potrebovali baliť. Och naša milovaná Havana :D.

Havana je oproti iným kubánskym mestám naozaj drahá – napr. 1,5 l voda stála 3CUC, čo nám prišlo naozaj dosť. My sme sa snažili chodiť tam, kde miestni – obchody, občerstvenie a tam sme platili skoro nič :).

Ak si chcete v Havane objednať taxi, tak nie na hlavných námestiach, ale skôr v bočných uličkách.