Čo sme zažili na Kube? – Cayo Coco, Cayo Guillermo a Viňales

Cayo Coco – to sú prekrásne pláže s bielo bielym pieskom a priezračné tyrkysové more. Cayo Guillermo je koralový ostrovček, ktorý susedí s Cayo Coco a lemuje ho niekoľko km pláží. Údolie Viňales je oblasť známa tabakovými plantážami a samotnou výrobou cigár, krasovými jaskyňami či obrovskou nástennou maľbou Mural de la Prehistoria.

Cayo Coco

Naša kubánska srdcovka. Dokonalé miesto pre dokonalú svadobnú cestu. Cayo Coco je nádherný koralový ostrov, ktorý je súčasťou súostrovia Jardines del Rey. Je známy pre svoje prekrásne biele pláže a priezračné tyrkysové more. Ostrov ponúka viac ako 22 km pláží, pričom najkrajšie sú na severe. Je tu dokonalý pokoj, ticho a božský kľud. Romantika tu doslova sála z každého kúta ostrova.

Na Cayo Coco sme bývali v rezorte Memories Caribe a nemohli sme si vybrať lepšie. 3 noci pre dvoch nás tu stáli 266€ a rezervovali sme ho cez 5vorflug. Na rezorty si skutočne nepotrpíme, ale na Cayo Coco sme si chceli oddýchnuť. Neriešiť nič a vychutnávať si len sladké ničnerobenie. Bývali sme v dvojposchodových radových domčekoch, pričom izby boli naozaj krásne a veľké. Areál bol obrovský a keď som sa konečne začala ako tak orientovať, tak sme už odchádzali :D. Mali sme samozrejme all inclusive (aj keby sme chceli niečo iné, tak by sme mali smolu), ktoré zahŕňalo nielen raňajky, obedy a večere, ale k dispozícii bol nonstop snack bar, kde sme si mohli dať burgre, pizzu, hranolky a také tie fast foodové záležitosti. Najviac nás ale dostali ala carte reštaurácie, kde ak sme chceli ísť na večeru, tak sme si museli rezervovať stôl. Na výber bola kubánska, ázijská, talianska a stredomorská kuchyňa. Ale najlepšia bola ponuka alkoholu – miešané drinky od výmyslu sveta. Takže mojou jedinou starosťou a jediným problémom bolo, ktorý drink si dať ako ďalší :D.

Aj keď by sa mohlo zdať, že sa tu trošku aktívnejší človek unudí k smrti, nie je to tak. Počas odlivu sa hneď pri našej pláži tvorili sandbanky, ktoré sme museli preskúmať. Pri takejto prechádzke sme našli hviezdice, krabov, ale najviac bola raja, ktorá plávala hneď pri nás.

Cayo Coco má aj úžasný podmorský svet, keďže sa tu nachádza jeden z najdlhších koralových útesov na svete. Počas šnorchlovania sme videli veľmi pekné koraly a množstvo rybičiek. Išli sme katamaránom a túto aktivitu síce realizoval náš hotel, ale platilo sa za ňu – konkrétne sme platili 20€/osoba. Spolu s nami sa bol šnorchlovať aj kanadský párik, ktorý chodil každý deň vždy na iné miesto :).

Pri ceste na Cayo Coco som mala sen – vidieť na živo plameniaky. Je síce známe, že po hurikáne, ktorý pred pár rokmi zasiahol Kubu, sa plameniaky odsťahovali, aleee – 3 plameniaky bývali v jazere nášho hotela a ďalšie sme videli cestou na Cayo Guilermo 🙂

Cayo Guillermo

COstrovy spája umelo vybudovaná hrádza. Aj Cayo Guillermo sa pýši panenskou tropickou prírodou, belostnými plážami a priezračným morom s bohatým podmorským životom. Cayo Guillermo je preslávené predovšetkým plážou Playa Pilar, na ktorú sme sa vybrali aj my. Všetci nám ju ospevovali, či už domáci v Trinidade a Cienfuegos a tiež personál v hoteli. Tak sme boli veľmi zvedaví. Na pláž premáva každý deň autobus cca každú hodinu a jedna cesta vychádza 5€/osoba.  Pláž bola skutočne nádherná – takú krásnu farbu mora som ešte nikde inde nevidela a v spojení s nenormálne belostným pieskom to bolo jedným slovom wow.

Ale… pláž je obľúbená a navštevovaná, a tak už sú tu lehátka a slnečníky, ktoré si možno za poplatok požičať, je tu plážový bar a okolo vyrastajú poriadne hotelové komplexy. Predpokladám, že o pár rokov bude pláž patriť nejakému hotelu. Už teraz sa pri nej stavia super luxusný hotel. Takže nás pláž až tak veľmi neohúrila, ale nie preto, že by bola škaredá, to nie, je naozaj prekrásna, skôr preto, že do nej už zasiahla ľudská ruka a stráca svoje čaro. A ak by som mala porovnať Cayo Coco a Cayo Guillermo – za mňa určite Coco. Guillermo je jeden hotel vedľa druhého, Coco má ešte svoju panenskú prírodu, ktorú my tak milujeme.

Viňales

Údolie Viňales patrí k nádherným prírodným klenotom Kuby. Nachádza sa v pohorí Sierra de los Organos. Parque National Viňales je jedným najúchvatnejších prírodných zákutí na Kube. Jeho dominantou a hlavným turistickým lákadlom sú poľnohospodárske farmy, kde sa tradičnými spôsobmi pestuje ten najkvalitnejší tabak.

O tom, že chceme vidieť Viňales, sme boli jednoznačne presvedčení. Avšak už sme nemali toľko času, aby sme išli na vlastnú päsť – autobus aj taxi collectivos chodil do Viňales ráno okolo 8 hod a naspäť by sme museli ísť už o 14 hod, pričom cesta trvala cca 2-3 hodiny. Čiže to neprichádzalo do úvahy. Zvažovali sme aj taxík, ale po tom, ako nám jeden povedal sumu 150CUC a druhý 120CUC sme zavrhli aj túto možnosť. Náš domáci nám poradil výlet cez cestovku, čo sme najskôr nechceli, ale potom sme sa rozhodli ísť aspoň opýtať, koľko to stojí a čo by sme vlastne videli. Na výber sme mali dve cestovky – Cubatur a Gaviota. Jedna z nich už bola na ten deň vypredaná, ale druhá mala našťastie ešte voľno. Trip nás na osobu vyšiel 67USD, čo je pomerne vysoká cena, ale bol v nej zahrnutý aj obed a všetko, čo sme si chceli v tejto oblasti pozrieť. Ak by sme šli na vlastnú päsť, výlet by nás vyšiel aj tak viac.

Vyrážali sme už pred 7 hod a tak sme si mysleli, že si po ceste tam pospíme. Ale sprievodkyňa tak zaujímavo rozprávala, že sa to jednoducho nedalo a museli sme počúvať :). Najskôr nám rozprávala rôzne pikošky o Havane a jej histórii a potom sme počúvali o oblasti Piňar del Rio, do ktorej sme smerovali. Našou prvou zastávkou bola tabaková plantáž, kde sme si pozreli, ako vlastne vyzerajú živé tabakové listy. Mali sme šťastie, lebo v období nášho výletu nebola sezóna, ale jedna plantáž bola výnimka.

Ďalej sme mali namierené na vyhliadku Los Jazmines, odkiaľ je prenádherný pohľad na údolie Valle de Viňales. Charakteristickým prvkom údolia sú kopcovité útvary z vápenca označované ako mogoty, ktoré sa skvele doplňujú s typickou architektúrou tunajších tradičných fariem a dediniek. Mogoty sú vysoké až 400 m a staré okolo 160 miliónov rokov. Valle de Viňales je národným parkom a je zapísané aj na zozname Svetového dedičstva UNESCO. My sme boli dokonale unesení. A to bol len začiatok.

Ďalšou zastávkou bola tradičná farma, na ktorej sa pestuje tabak a vyrábajú sa kubánske cigary. Najskôr sme zavítali do tradičného dreveného domčeka, kde sa sušia tabakové listy. Voňalo to tam fakt krásne, ale tie listy vyzerali naozaj zvláštne a pripomínali všeličo, napr. netopiere :). Potom sme sa presunuli do ďalšieho domu, kde nám už pán ukazoval, ako sa vlastne také cigary vyrábajú a teda je to celá veda. Cigary sa tu dali aj priamo kúpiť a samozrejme, že sme kúpili. Ceny tu boli dobré – za 10 ks cigár Montecristo sme zaplatili 20€, pričom sme mohli platiť v €.

Odtiaľto sme sa išli naobedovať a teda boli sme veľmi milo prekvapení. Reštaurácia, v ktorej sme obedovali, bola uprostred údolia, čiže počas obeda sme si vychutnávali nádherný výhľad na okolitú prírodu na čele s mogotami. Obed bol tradičný kubánsky a bol veľmi chutný, pričom pozostával z predjedla, hlavného jedla a dezertu + nápoj a káva.

Predposlednou zastávkou bola krasová jaskyňa Cueva del Indio, cez ktorú preteká rieka San Vicente. Jaskyňa je dlhá 4 km a my sme si ju prešli na loďke.

Ako poslednú sme si pozreli kubánsku raritu – obrovskú nástennú maľbu Mural de la Prehistoria, ktorá je vytvorená na mogote Dos Hermanas a má 180 m. Maľbu dal vyhotoviť Fidel Castro, dokončenie trvalo 4 roky a pracovalo na nej 18 ľudí. V parku sa nachádza aj bar, kde sme si dali menšie občerstvenie – vynikajúcu Piňacoladu.

Naspäť do Havany sme sa vrátili medzi 18-19.  Bol to krásne strávený deň. Vieme si predstaviť, že by sme si Viňales pozreli aj počas viacerých dní – požičali si bicykle a obdivovali krásy údolia. Ak máte na Viňales len jeden deň tak ako my, tak takýto výlet s cestovnou kanceláriou je naozaj skvelá voľba.