Celý tento náš výletík sa začal v mojej hlave. Asi pred dvoma rokmi som niekde na internete našla stránku, ktorá ponúkala zájazdy do Ameriky na mieru. Jednou z možností bol trip New York – Los Angeles – Havaj. Hovorím si waaauw, to chcem aj ja. Najskôr som bola rozhodnutá, že do USA pôjdeme prostredníctvom tejto stránky. Postupne som svoj názor menila a nakoniec sme na náš TOP trip išli len prostredníctvom vlastných síl. Ale samozrejme to by som nebola ja, keby som ho neprispôsobila podľa vlastných predstáv. New York, Los Angeles a Havaj som chcela vidieť určite, ale lákalo ma tiež Las Vegas. No a tak sa aj toto mesto hriechu stalo súčasťou našej cesty.

Las Vegas

Mesto hriechu. Mesto hazardu. Mesto, ktoré nikdy nespí. Mesto, ktoré nemá konkurenciu. Las Vegas. Hodiť si mincu a zahrať si je možné všade – na letisku, na pumpe a jasné, že aj v kasínach :). Toto mesto sme si chceli pozrieť, pretože je iné ako ostatné mestá. To, čo sa vidí tu, sa nevidí nikde inde, veď predsa čo sa stane vo Vegas ostane vo Vegas :).  Je jednoducho jedinečné. Ulice plné bláznivej zábavy, svetiel, obrích obrazoviek a atrakcií za nenormálne peniaze. Po vymámení sa z kúzla tohto mesta je povinnosťou pozrieť si blízke úchvatné národné parky. Tri dni, stovky najazdených kilometrov a milión úžasných peckových nezabudnuteľných chvíľ.

Letenky

Do mesta hriechu sme leteli z letiska Newark, ktoré je už súčasťou New Jersey. Po dlhom pozeraní a zvažovaní sme nakoniec kúpili jednosmernú letenku, pretože vychádzala najvýhodnejšie a to 121$, avšak bez batožiny. V rámci USA sa batožina kupuje až na letisku, nie je súčasťou ceny letenky, takže nebuďte prekvapení. 20 kg batožina nás stála 25$. Check in sa dá spraviť buď klasicky pri priehradke, kde vás obsluhuje pracovník aerolinky alebo na samoobslužnom pulte tzv. self check in. My sme vždy využili self check in, pretože je to rýchlejšie. Postup je jednoduchý, nemáte sa kde pomýliť, je len potrebné aspoň čosi vedieť po anglicky. Táto šikovná búdka nám jednoducho vytlačila letenky a tiež nálepky na batožinu.

Let trval necelých šesť hodín a my sme boli nemilo prekvapení tým, že na vnútroštátnych letoch sa nepodáva žiadne jedlo. K dispozícií sú však malé snacky za poplatok. Takže je lepšie si dopredu niečo kúpiť, aby ste neboli hladní. Ďalej nás trochu prekvapilo aj to, že sme sedeli oddelene. Vraj sa uprednostňujú rodičia s deťmi a manželia. Ale aj tak som celý let prespala J, takže mi to bolo jedno. Po šiestich hodinách sme teda v noci vystúpili z lietadla a už samotné letisko nám vyvolalo úsmev na tvári, nakoľko už tu sme si mohli zahrať automaty. Welcome to Las Vegas :).

Ubytovanie

Aj vo Vegas sme najskôr zvažovali ubytovanie v niektorom z hotelov na Stripe. Ceny nie sú vysoké, čo sa mi fakt zdalo čudné. A potom sme zistili prečo. Podľa toho, koľko hviezdičiek má hotel, sa odvíja výška miestnej dane. A to už teda boli celkom pálky. Nakoniec sme sa opäť zamerali na Airbnb, veď v samotnom Vegas sme boli len jeden deň a ďalšie dva sme si chceli pozrieť parky. Za ubytovanie na 3 noci sme za dvoch platili 123 €. Našli sme si krásny domček 7 minút autom od Stripu a keďže auto sme si prenajali, tak to bolo úplne ideálne. Domček bol dvojposchodový, pričom na prízemí bola kuchyňa spojená s obývačkou a na prvom poschodí dve izby s dvomi kúpeľňami a balkónom. Ubytko bolo fakt pekné, ale my sme si ho moc neužili, lebo sme tu len prespávali.

Prenájom auta

Prenajať si auto a prejsť si krásy Ameriky, je úžasný zážitok, ktorý skutočne stojí za to. Prenájom auta sme riešili ešte na Slovensku, pričom rezervácia prebehla cez stránku vehicle-rent.com a najlepšia cena vyšla cez požičovňu Europcar. Požičovňu môžeme len odporučiť, pretože sme nemali absolútne žiadny problém, všetko prebehlo hladko a to sme od nich mali požičané auto aj na Havaji. Auto sme mali prenajaté 5 dní, pričom sme platili 149 € (čiže 30€/deň). Benzín je tu fakt lacný, liter stojí 0,80$. My sme najazdili strašne veľa a nechápali sme, ako málo sme za benzín celkovo zaplatili.

Miesto vyzdvihnutia sme mali letisko. Najskôr sme boli zmätení, že kam vlastne máme ísť. Navyše do Vegas sme prileteli v noci, takže veľa toho otvoreného nebolo. Po chvíli sme zistili (na základe navigačných tabúľ), že do požičovne nás zavezie autobus. Samotné požičanie prebehlo rýchlo a bez nejakých komplikácií. A za chvíľku sme teda sedeli v aute a frčali na naše ubytovanie.

Jedlá a nápoje

V Las Vegas, konkrétne na Stripe, by ste od hladu určite neumreli. Na každom kroku sú tu rôzne fast foody od výmyslu svete na aké si len spomeniete a o akých ste ani netušili. Ak by sme dostali hlad na ulici, mohli sme zamieriť do fast foodu, ak by nás hlad prepadol v kasíne, tiež sme mohli zamieriť do fast foodu. Veď sme boli predsa v Amerike :). Takže stačí si len vybrať podľa toho, na čo máte práve chuť. Ceny sa pohybovali okolo 10$. Tiež je tu množstvo potravín, kde si môžete kúpiť vodu či nejaké malé občerstvenie. Ak túžite po reštaurácii, tak tých je tu tiež dosť – v každom jednom kasíne. Povinnou súčasťou výletu po Stripe je zakúpenie si miešaného drinku s pohárom typickým pre Vegas, ktorý je takým symbolom mesta. Na výber je viacero veľkostí. My sme si vybrali ten najväčší :), dali si margheritu a takto spokojní sme sa prechádzali po najrušnejšej ulici Vegas. Takáto sranda nás vyšla 16$, pričom pohár bol náš.

Čo sa týka výletov po národných parkoch, odporúčam kúpiť si jedlo po ceste, pretože v samotných parkoch toho veľa nie je, ak vôbec a parky sú fakt obrovské, čiže sa tam strávi veľa času. V Grand Canyone máte možnosť kúpiť si vo westernovom mestečku zmrzlinu a vodu a najesť sa môžete v reštaurácii Skywalk. V Death Valley sme našli iba jednu pumpu s malým obchodíkom. Takže okrem zásob jedla si spravte aj zásoby benzínu :).

Čo sme si pozreli

Autom sme boli na Stripe za sedem minúť. Hneď na jeho začiatku je bezplatné parkovisko. Ešte predtým ako sme sa vydali na samotný Strip, sme sa išli pofotiť k legendárnemu nápisu „Welcome to fabulous Las Vegas“. Pri parkovaní nám pomáhal samotný Elvis Presley :). Keďže ide o jednu z hlavných atrakcií mesta, bolo tu veľa ľudí a na fotky sme si museli vystáť rad.

No a po úspešne získaných fotkách sme už mierili na preslávený Strip. Pred samotným výletom mi viacero ľudí vravelo, že Vegas je jedinečné mesto a nič podobné sa na svete nenachádza. Priznám sa, nevedela som si predstaviť prečo. Až potom ako som sa tu ocitla, som pochopila. Dlhá ulica, ktorá je celá lemovaná kasínami. Ale skutočne celá. Tam, kde končilo jedno kasíno, začínalo druhé. A každé jedno kasíno je navrhnuté a prepracované do detailov. Na chvíľu sme sa ocitli v Paríži, potom v Benátkach, či v New Yorku.

Navštívili a minuli sme doláre aj vo svetoznámom  Bellagiu s krásnou fontánou, ktorá tancuje do rytmu hudby, taktiež v kasíne preslávenom vďaka filmu Hangover – Ceasars Palace, ďalej to boli Aria , Monte Carlo či Mirage. Keď som vstúpila do prvého kasína, tak som si povedala Waauw a to ja teda nie som nejaká fanúšička takýchto aktivít, no tu som mala naozaj chuť sadnúť si za automat a potiahnuť pákou :).

Ako jednu z atrakcií Stripu som našla kasíno Stratosphere, tak sme si ju samozrejme chceli pozrieť. Nachádza sa na jeho úplnom konci a mimo tej hlavnej zóny. Keby som o ňom nečítala, tak ani neviem, že niečo také vo Vegas je a nešli by sme ho pozrieť. Nakoľko sa so svojimi 350 m radí medzi najvyššiu budovu v Nevade, ponúka rôzne atrakcie ako Jump Sky (vlastne bungeejumping za 119 $), Thrill Rides (39 $) či Observation deck (vyhliadka na mesto 20$), takže kto má rád výšky a adrenalín, toto je niečo pre neho.

Ja som bola nadšená zo spievajúcej fontány pred kasínom Bellagio, ktorá sa roztancuje každú pol hodinu. Nádherný zážitok, určite odporúčam pozrieť si. Denný Strip bol pekný, ale keď som videla nočný, tak to bola láska. Všetko bolo tak krásne vysvietené, že som nevedela, čo si pozrieť skôr.

Na druhý deň sme mali naplánované pozrieť si priehradu Hoover Dam a West Grand Canyon. Hneď ráno nastala panika, nakoľko ja som našla, že cesta do Canyonu trvá 2 hodiny, priateľ našiel 4 hodiny. Našťastie som mala pravdu ja (ako vždy:)). 4 hodiny trvá cesta do East Grand Canyonu a hoci som sa tam veľmi chcela pozrieť, čas nás nepustil (nachádza sa tu nádherný Antelope Canyon a úžasný Horseshoe Bend – určite si raz pozriem :)). Po chvíľke paniky sme sa ukľudnili a plní nadšenia vyrazili. Najskôr sme si pozreli Hoover Dam a môžem povedať, že to ,čo som videla, prekonalo moje očakávania. Jedná sa o najvyššiu priehradu na svete a pohľad z nej bol naozaj krásny. Hľadala som, či je tu nejaké vstupné a nič som nenašla, ale keďže sa jedná o USA a tu sa všade platí, tak vstupné tu síce nebolo, ale platili sme za parkovanie a to 10$.

Taktiež som si pozrela vstupné do Grand Canyonu. Hmmm ja viem, že je to obrovská atrakcia, no keď som videla tú sumu, skoro ma vystrelo – 70$!!! Ale jasné, že sme ho pozreli, veď je to Grand Canyon :). V cene lístka je návšteva indiánskej dediny, ďalej Eagle point, kde sa nachádza aj prechválený Skywalk a návšteva Guano point. Indiánska dedinka bola pekná, ale keby to nebolo v cene lístku, tak by sme tam sami od seba nešli.

Z Eagle point bol nádherný výhľad, nevedela som sa vynadívať a skutočne to stálo za to, aj keď tam šaškoval dedko v indiánskom oblečení a kričal na nás, že nemám chodiť tak blízko k zrazu. Čo sa týka Skywalku – už by som naň nešla. Pred vstupom sme museli všetko odovzdať – telefón aj kameru – že však tam je fotograf, prešli sme si kontrolou, ako keby sme šli neviem kde a museli si dať návleky. Áno, samotný výhľad bol krásny, bohužiaľ fotky odtiaľ nemám. Nachádzali sme sa priamo nad kaňonom a tak som si chcela vychutnať výhľad a zapamätať si ho, keď už nebudem mať fotky. No ale bolo to ťažké, keď tam okolo vás pobehovali fotografi (nie jeden, ale štyria!!!) a ukazovali ľuďom, aké pózy majú robiť a oni ich robili, no a my sme ich museli prekračovať a uhýbať sa im. Podotýkam, že jedna fotka stále 16$ a z kaňonu toho na fotkách veľa vidieť nebolo. Super, fakt skvelý zážitok!!!

Našťastie to zachránila ďalšia zastávka – Guano point. Opäť nádherný výhľad a človeku sa odtiaľ ani nechcelo odísť. Návštevu Grand Canyonu určite odporúčam, ale Skywalk by som vynechala.

Na posledný deň, ktorý sme boli v Las Vegas, sme si naplánovali návštevu Red Rock Canyonu a Death Valley. Ako už hovorí samotný názov, kaňon je známy pre svoje krásne červené skaly. Platilo sa tu tiež vstupné 7$, ale návšteva stála za to. Len som otvárala ústa a nechápala, ako môže byť pokope na jednom mieste toľko krásnych prírodných zjavov. A Red Rock Canyon k týmto miestam určite patrí.

Death Vally je obrovský národný park, ktorý ak by sme chceli celý prejsť, nestačil by týždeň. Tak som si na internete našla miesta, ktoré boli turistami najlepšie ohodnotené. Dokopy ich bolo sedem a keď som ich videla, pochopila som prečo. Jeden národný park, sedem fascinujúcich prírodných úkazov a každý z nich iný. Pieskové duny, Zabriskie point – výsledok bahna, štrku a vulkanického popola, soľné usadeniny v rôznych formách, Badwater Basin – najnižšie položené miesto v Severnej Amerike, nádhernú umeleckú paletu na kopcoch Artist´s Palette či zaujímavé kaňony. Death Valley určite stojí za návštevu. Samozrejme aj tu sme platili vstupné a to 25$/deň/auto.

Po úžasných priehladkach Red Rock Canyonu a Death Valley nás čakala 4-hodinová cesta do Los Angeles, a teda bola to „zábava“. Ako sme vychádzali z Death Valley, vošli sme do dvoch piesočnatých búrok a ako som spomínala, tento národný park je naozaj veľký a je samozrejmé, že v ňom je len jedna čerpacia stanica. Okolie parku však tiež pripomínalo najzastrčejšie lazy na Slovensku, len na južanský spôsob J, tzn. sem tam niekde nejaký domček a inak nič. Lenže nám už pomaly dochádzala šťava v aute a skutočne sme už mali na mále. Konal sa však happy end. Nakoniec sme konečne natrafili na takú vidiecku pumpu v americkom štýle a mohli sme pokračovať.

Prečítajte si o našich ďalších cestách a inšpirujte sa:

Thajsko…jedna krajina, stovky ostrovov, tísícky Budhov

Maurícius..malý veľký kúsok raja

Ostrov ako žiadny iný…Srí Lanka

Havajské dobrodružstvo – 4.časť nášho USA tripu