Orientálna rozprávka menom Maroko

Červená perla Afriky. Exotika na dosah ruky, ktorá je zároveň tak vzdialená. Krajina, ktorá v sebe spája dokonalý orient, historické pamiatky, nádhernú prírodu aj výborné jedlo. Maroko je krajina, v ktorej si každý dokáže nájsť to svoje.

Po svadbe sme si chceli na pár dní oddýchnuť a zvažovali sme viacero krajín, pričom podmienkou bolo more a oddych na pláži. Ale ako to už u mňa býva, tak z pár dní bol týždeň a samozrejme, že sme neostali len pri mori. A voľba padla na nádherné orientálne Maroko.

Letenky do Maroka

Do Maroka sa dá lacno letieť do Marakéša s Ryanair alebo do Agadiru s Wizzair. My sme sa kvôli termínom, ktoré nám vyhovovali viac, rozhodli pre Agadir. Keďže sme chceli navštíviť obidve mestá, bolo nám jedno, kam budeme letieť. Letenky sa tu dajú v akcii zohnať aj za 50 €, pričom normálna cena je okolo 100 – 150 €. Leteli sme Wizzair z Budapešti, pričom letenká nás vyšla 135 €.

Víza do Maroka

Pre vstup do Maroka nie je potrebné vízum, v prípade, že je pobyt kratší ako 90 dní. Pri vstupe do krajiny potrebujete cestovný pas, ktorý je platný minimálne 6 mesiacov po návrate domov.

Mena v Maroku

V Maroku sa platí menou marocký dirham, pričom 1 € = 11 MAD.

Čo sa týka platieb, tak je lepšie mať pri sebe hotovosť, pretože platba kartou tu nie je samozrejmosť. Kartou sme platili večeru v reštaurácii v Agadire a lístky na autobus Agadir – Marakéš, ostatné sme platili v hotovosti. Za výber z bankomatu sme niekedy platili poplatok a niekedy nie.

Ubytovanie v Maroku

V Maroku sme boli ubytovaní v Agadire a v Marakéši. V Agadire sme bývali v hoteli Adrar Agadir, ktorý sa nachádza asi 15 minút peši od promenády a pláže. Hotel bol pekný a útulný, žiadny luxus, ale ten sme ani nečakali. Najskôr sme mali trošku problémy s izbou, lebo keď sme prišli (prišli sme v noci) tak pre nás nemali izbu, nakoľko bol hotel plný. Dali nám teda nejakú rezervnú izbu, ktorá tak aj vyzerala – skoro všetko sa tam rozpadávalo :). Na druhý deň sme to samozrejme riešili a izbu nám hneď vymenili za oveľa lepšiu. Najskôr sme tu strávili 1 noc a po návrate z Marakéša ešte 4 noci . Noc pre dvoch s polpenziou stála 53 € a noc s raňajkami 41 €.

V Marakéši bola naša voľba jasná – chceli sme bývať v tradičnom marockom ubytovaní riade. V Marakéši je ich skutočne veľa a sú rôzne od jednoduchých až po luxusné s bazénom uprostred hlavnej haly. My sme si vybrali zlatú strednú cestu a bývali sme v nádhernom Riad Oum Ellkhir. Nachádza sa priamo v Medine a všade sme to mali odtiaľ blízko. Dve noci s raňajkami pre dvoch nás v tejto orientálnej nádhere stáli 40 €.

Doprava v Maroku

V Maroku sme na prepravu využívali taxíky, autobusy a pešibus. Po prílete do Agadiru sme na presun do hotela využili taxík a ten stál cca 20 €. Taxík sme využili aj keď sme išli do centra Agadiru a na miestny trh a to nás vyšlo 3-5 €. Z Agadiru do Marakéša a späť sme išli autobusom, pričom jedna cesta stála pre jedného cca 10 €. Autobus bol na úrovni, určite odporúčame a počas jazdy sme obdivovali krásnu marockú krajinu. V Marakéši sme sa presúvali iba peši, pričom sme sa riadili stiahnutými mapami (offline google mapy a sygic). Na vodopády Ouzoud a do Paradise Valley sme si zakúpili zájazd, pričom každý stál cca 20 €/osoba a išli sme mikrobusom.

Strava v Maroku

V Maroku sme sa stravovali v reštauráciách aj v streetfoodoch. Majove narodeniny sme oslávili vo výbornej reštaurácií v Agadire, kde sme si dopriali tradičné marocké jedlá – cícerovú polievku harira, kurací tajin a kuskus s hovädzím mäsom. V Agadire bolo aj veľa stánkov s jedlom, pričom väčšinou ponúkali shawarmu, pitu či kebab. Na promenáde sa nachádzalo aj rýchle občerstvenie McDonalds či KFC a veľa ďalších miestnych fast foodov. Jedlo v reštaurácií vychádzalo 10-15 € a v stánkoch 2-4€.

V Marakéši sme si nenechali ujsť večeru na námestí Jemaa el Fna, kde bolo jedla od výmyslu sveta a naozaj bolo ťažké si vybrať. Cena závisí od toho, čo si vyberiete, ale treba si dávať pozor na miestnych, ktorí sa snažia s ľuďmi vybabrať a naúčtujú aj to, čo nemáte prípadne za iné ceny, ako vám povedali. Odporúčame navštíviť aj niektorú z lokálnych reštaurácií v Medine a okrem tradičného jedla si vychutnať aj mätový čaj.

Čo sme v Maroku navštívili?

Agadir

Perla marockého pobrežia. Aj tak sa označuje Agadir – vyhľadávané a obľúbené marocké letovisko s dlhou a širokou plážou s jemným zlatým pieskom. Pláž tvorí dokonalý kontrast s panoramatickým predhorím divokého Atlasu. Do Agadiru sme išli za plážou a oddychom a svoj účel splnil. Čo sa týka pláže, treba rátať s klasickou mestskou plážou s peknou promenádou (žiadny biely piesok a tyrkysové more).

Samozrejme, že sme neostali len pri pláži. Agadir sme si pozreli aj z výšky z pevnosti Agadir Kasbah. Jedná sa vlastne o ruiny pevnosti a starého mesta na kopci nad Agadirom. K pevnosti sa dá ísť taxíkom, ale my sme sa prešli a pekne si to vyšlapali. Je odtiaľto krásny výhľad na celý Agadir, ak teda nie je zahalený do hmly 🙂 My sme ho videli len chvíľku a potom už len hmla. Treba si tu ale dať pozor na “sprievodcov”.

V Agadire sme navštívili aj miestny trh Souk Al Ahad, ktorý je najväčší v Agadire. Nachádza sa tu skutočne všetko – bylinky, koreniny, parfumy, ovocie, zelenina, textil, kuchynské potreby či nábytok. My sme si odtiaľto odniesli hlavne koreniny.

Navštívili a prešli sme sa aj po prístave  Marina D´Agadir, kde kotvia luxusné jachty. Nachádzajú sa tu rôzne obchody, reštaurácie a kaviarne. Večer sme si užívali prechádzky po promenáde, na ktorej to žilo.

Marakéš

Z Agadiru sme sa autobusom presunuli do Marakéša, na ktorý sme boli veľmi zvedaví. A môžeme povedať, že realita bola nad naše očakávania.  Marakéš patrí medzi najfascinujúcejšie miesta, aké sme doteraz navštívili. Mesto prezývajú aj červená perla, kvôli červených fasádam domov, starým okeniciam, vyrezávaným dverám, obchodíkom, trhoviskám a toto všetko sprevádza jeden veľký chaos. Keď sme sa prechádzali uličkami starého mesto, v ktorých sme sa neraz stratili, mali sme pocit, že sme sa preniesli do orientálnej rozprávky.

Marakéš ponúka množstvo miest, ktoré stoja za návštevu. Spoznávanie mesta sme začali mimo starého mesta medina v botanickej záhrade Jardin Majorelle. Je to taká oáza pokoja uprostred chaosu. Za jej bránou sa nachádza svet ticha, krásnych kvetov, kaktusov a príbehu s módnou ikonou Yves Saint Lauren, ktorý býval v miestnej vile. Vstup je 70 dirhamov (cca 7 €)

Odtiaľto sme zamierili do starého mesta k mešite Koutoubia. Dnu sme sa síce nedostali, pretože turisti tu majú vstup zakázaný, ale zážitok je aj možnosť pozrieť si ju zvonku. Jej minaret dominuje panoráme mesta, pretože žiadna budova nesmie byť vyššia ako on. V jej okolí sa nachádza park, v ktorom si možno na chvíľku oddýchnuť.

Starobylými úzkymi uličkami sme sa dostali k ďalšej mešite Kasbah, v okolí ktorej sa nachádzajú trhy. Odtiaľto to bolo naskok od hrobiek Saadian Tombs, ktoré sú marakéšskou legendou. Ide o obrovské bohato zdobené hrobky Saadskej dynastie. Výnimočné sú nádhernými mozaikami a rezbárskymi kúskami. Vstup je 70 dirhamov.

Našou ďalšou zastávkou bol Bahia Palace. Ide o palácový komplex s krásnymi záhradami. Najznámejšie je štvorcové námestie s nádhernými mozaikami a lemované arkádami. Vstup je 70 dirhamov.

Odtiaľto sme sa pobrali na námestie Jemma el-Fna, ktoré je najväčším námestím v Afrike a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Jedno z najznámejších trhov sveta je pravým centrom mesta, ktoré ak vynecháte, nemôžete povedať, že ste boli v Maroku. Zaklínači hadov, krotitelia opíc, pomarančové štavy, henna, slimáky. Jemma el-Fna je jednoducho také – nájdete tu všetko. Chute, vône, zvuky, dotyky. Dôležité je nenadviazať očný kontakt, lebo už máte na pleciach hada a pred sebou ruku, ktorej máte zaplatiť 🙂

Samozrejme, že sme v Marakéši neobišli souk/marocký trh. Priamo v Medine za  námestím Jemma el-Fna sa nachádza veľký souk. A čo sa tu dá kúpiť? Naozaj všetko – korenie, keramika, koberce, kožené veci a ešte oooveľa viac 🙂 Treba tu byť naozaj odolný, nedívať sa do očí, pretože predajca to hneď využije a verte mi, je naozaj ťažké sa ho zbaviť 🙂

Po prechádzke po souku sme sa vrátili na námestie, aby sme si ho vychutnali aj po tme. Tá pravá atmosféra námestia totiž prichádza so zapadajúcim slnkom. Večer sa toto miesto stáva skutočne magickým. Uprostred námestia zrazu vyrastie jeden stánok s občerstvením za druhým. V stánkoch je naozaj obrovský výber jedál a mali sme problém si vybrať. Treba si ale dávať pozor na ceny – vždy sa dopredu opýtať, koľko stojí ktoré jedlo. Maročania sa snažia zarobiť pri každej možnej príležitosti.

Vodopády Ouzoud

Vodopády Ouzoud sa nachádzajú asi dve hodinky autom od Marakéša. Tento prírodný skvost ma upútal na prvý pohľad, takže bolo rozhodnuté. Vodopády Ouzoud sú najväčšie a najpôsobivejšie vodopády v Maroku. Padajú do rieky z výšky 100 metrov a vytvárajú pritom prírodné jazierka. Ouzoud je berberským výrazom pre olivy, ktoré sa práve v tejto oblasti vo veľkom pestujú.

Rozhodli sme sa, že tu nepôjdeme na vlastnú päsť a cez net sme si objednali výlet, ktorý stál cca 20€ na osobu. Vyrážali sme skoro ráno, pričom sme očakávali klasický autobus, ale išli sme minibusom, kde nás bolo spolu osem. Netreba očakávať, že vás minibus dovezie až priamo k vodopádom. Z parkoviska bolo ešte potrebné zísť dolu k vodopádom, čo môže byť pre niekoho pomerne náročné, pre nás to bola celkom príjemná prechádzka. Po ceste sme prechádzali cez olivovníkové sady, obdivovali výhľady, ktoré sa nám naskytli.

Vodopády sú skutočne nádherné a už z diaľky sme obdivovali ich krásu. Sú tvorené tromi hlavnými a niekoľkými menšími vodopádmi. Naspodu sa tvoria jazierka, v ktorých sa dá kúpať, ale túto možnosť využívajú iba miestni, ktorých tu bolo veru dosť. Turisti (a teda aj my) ale využívajú tzv. berber titanic – veselé kvetinové člnky, ktoré nás doviezli až na miesta, kde dopadá voda. Samozrejme, že nás to pekne ošpliechalo, ale v tom teple to bolo príjemné. Takáto sranda stála 20 dirhamov. Nasledoval neskorší obed v miestnej reštaurácii s pekným výhľadom priamo na vodopády. Potom nás sprievodca ešte vzal na vyhliadku, kde sme si vychutnali nádherné výhľady nielen na vodopády ale aj na okolitú prírodu. Popri tom sme pozorovali a niektorí aj kŕmili rozkošné opice. Ešte pred spiatočnou cestou nám sprievodca nezabudol pripomenúť, že ak sme boli s jeho službami spokojní, bude rád, ak mu dáme nejaký tip. No to je Maroko 🙂

Paradise Valley

Paradise Valley je niekoľko kilometrová oáza v kopcoch v kaňone pohoria Atlas. Nachádza sa zhruba 50 km od Agadiru. Výlet sme si objednali cez net a na osobu vyšiel cca 20€. Išli sme minibusom, v ktorom nás išlo osem. Oáza síce nie je ďaleko, ale cesta trvala pomerne dlho, pretože sme išli po kopcoch, kde boli v podstate len prašné cesty. Ešte pred samotným cieľom sme sa zastavili v botanickej záhrade resp. na argánovej farbe, kde pestujú rastliny ako argánové stromy, tymián, kaktus a vyrábajú z nich oleje, medy, kozmetiku, ktoré sme mohli aj ochutnať a vyskúšať. Návšteva bola pre nás prekvapením, ale veľmi príjemným. Miestne ženy nám ukázali ako sa argánové plody pestujú a spracúvajú a čo sa z nich vyrába. Záhrada nebola veľká, ale plná zelene, kvetov, byliniek a stromov.

A potom už smer náš cieľ. Zaparkovali sme na parkovisku pri dedinke Immouzer a odtiaľ sme sa museli ešte prejsť peši cca 40 minút. Išli sme cez kopcovitú úzku prašnú cestu. Tesne pred cieľom sme už obchádzali aj stánky s občerstvením, kde si možno dať miestnu špecialitu tajin a mať pri tom nohy v jazierku.

Keď sme prišli na miesto, boli sme očarení. Názov je skutočne príznačný – nádherná oáza s jazierkami a palmami uprostred ničoho. Strávili sme tu asi dve hodinky, ktoré sme si dosýtosti užili. Voda bola dokonale osviežujúcu, zaplávali sme si, Majko si zaskákal a ja som sa vyhrievala na kameni. Veľmi pekný výlet, počas ktorého sme videli aj nádhernú marockú prírodu.

Naše postrehy:

• V Maroku si treba naozaj veľký pozor na tzv. sprievodcov. Pri každej možnej príležitosti budete mať v pätách ochotných ľudí, ktorí vám budú chcieť s niečím pomôcť, väčšinou vám budú chcieť ukázať cestu, robiť sprievodcu po pamiatka atď. Ale potom od vás budú vyžadovať peniaze za ich ochotu. V Agadire sa nám stala vtipná príhoda, keď sme boli na hradbách Kasbah. Bola tam malá kozička, pri ktorej nikto nebol. Prišla ku mne, tak som ju pohladkala. Následne prišiel chlapík, že nám spraví sprievodcu po hradbách. Keď sme odmietli, tak chcel peniaze za to, že sme hladkali jeho kozu 🙂 No vtipálek to bol. Ale nielen sprievodcovia chcú za všetko peniaze. Ak vám niekto ochotne ponúkne hocijakú službu, vždy chce za ňu zaplatiť.
• Ak sa rozhodnete cestovať autobusom ako my, netreba sa báť. Úprimne som mala mierny strach, ako budú vyzerať miestne autobusy a či cesta ním bude bezpečná. Ale môžeme to len odporučiť.
• Alkohol sa tu dá kúpiť len v špecializovaných obchodoch, v potravinách ho nezoženiete.
• Ak si chcete kúpiť miestnu SIM-kartu, dá sa kúpiť aj v potravinách a cena nie je vysoká – 5 €/1 GB. Wifi na hoteloch bola veľmi slabá.
• Zaujímavé bolo, že sa odtiaľto nedali posielať fotky. Skúšali sme cez whatsap, fb messenger, viber, ale nič.