Kolumbia - latinskoamerická kráska s poriadnou dávkou temperamentu - Medellín a Guatapé

Latinskú Ameriku som chcela navštíviť už veľmi dávno. Bol to vlastne jediný kontinent, ktorý sme ešte nenavštívili. A tak sme to museli napraviť. 🙂 Prvou krajinou, ktorú sme tu navštívili, bola práve Kolumbia. Majestátne hory, jedinečná príroda Amazonky, krásne farebné historické mestá, dažďové pralesy, krásne pláže, kávové plantáže, vášnivá a temperamentná atmosféra. Kolumbia je tak nádherne rozmanitá. Hneď ako sme prekročili letiskové dvere a vstúpili na jej pôdu, bola to láska. A po postupnom spoznávaní sa nám táto krajina poriadne vryla pod kožu. Po užívaní si Cartageny, oddychu na ostrove Isla Grande, spoznávaní parku Tayrona a pohoria Sierra Nevada de Santa Marta, nám zostali posledné dve zastávky – Medellín a Guatapé.

Medellín

Kto videl seriál Narcos alebo komu niečo hovorí meno Pablo Escobar, tak určite pozná aj Medellín. Mesto s temnou históriou a kedysi jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Pablo Escobar vybudoval sieť na pašovanie kokaínu z Kolumbie do USA a jeho Cartel de Medellín bol jeden z najobávanejších a najsilnejších. Práve počas jeho vládnutia sa stal Medellín takým nebezpečným – na uliciach sa odohrávali vraždy medzi kartelmi, vybuchovali autá, boli atentáty na významné osobnosti kolumbijského štátu.

V súčasnosti je Medellín veľmi inovatívne mesto – konajú sa tu rôzne exhibície, koncerty, výstavy. Ako jediné mesto v južnej Amerike má metro. Čo sa týka bezpečnosti, tak my sme sa u ani raz necítili v nebezpečí. Ľudia sú tu veľmi milí a ochotní pomôcť. Ale samozrejme, netreba chodiť do oblastí a častí, o ktorých sa vie, že nie sú najbezpečnejšie.

Ubytovanie sme si vyberali v štvrti, ktorá sa považuje pre turistov za najbezpečnejšiu – Poblado. Zároveň je to aj najvyspelejšia časť mesta. Raj pre nomádov s množstvom štýlových reštaurácií a kaviarní. Bývali sme v hoteli Dann Carlton Belfort.

Po meste sme sa presúvali metrom, čo je podľa nás najlepším spôsobom, ako ho spoznať. Najskôr sme sa vybrali do centra, ktoré na nás pôsobilo zvláštne. Srdcom Medellínu je námestie Plaza Botero, ktoré upúta svojimi 23 bronzovými sochami od umelca Fernanda Botera. Na námestí sa nachádza tiež Múzeum Antioquie a Palác kultúry Rafaela Uribeho vo zvláštnom novogotickom štýle. Je tu veľa bezdomovcov a takých podivínov. Pešo sme prešli na ďalšie námestie Plaza Bolívar, ktorému dominuje hlavná katedrála celej medellínskej arcidiecézy.

V rámci metra sa dá využiť aj kabínová lanovka, ktorá chodí do chudobnejších oblastí Medellínu tzv. komún. Pri stúpaní do horského svahu sa otvára celé údolie a tie výhľady sú úžasné. Jazda lanovkou je pri návšteve Medellínu takou povinnou aktivitou, ktorá stojí pár pesos a človek vidí skutočný život. Takto sme si pozreli Comunu 14 a od zastávky metra sme potom pešo prešli do Comuny 13.

Tá bola počas jej najhorších rokov druhým najnebezpečnejším miestom na svete. Preto je až neuveriteľné, akou transformáciou prešlo. Štát tu totiž začal investovať viac peňazí. Postavili sa eskalátory, ktoré zjednodušili pohyb po komúne, začala sa tu učiť angličtina, tanec, spev. Celá Comuna 13 je plná nádherných grafitov od miestnych, pričom každý jeden nesie v sebe nejaké posolstvo. V súčasnosti je Comuna populárna aj pre turistov a možno si ju prejsť so sprievodcom, ktorých je tu až až. Čo sa týka bezpečnosti, tak ak sa človek drží hlavných turistických trás, tak sa nie je čoho báť.

V Medellíne je možné absolvovať Escobar tour, počas ktorej sa navštívia miesta nejako spojené s Pablom Escobarom. My sme túto tour vynechali, jednak preto, že miestni o tejto minulosti nechcú veľmi alebo vôbec hovoriť a jednak sme o tom jednoducho nechceli počúvať.

Guatapé a La Piedra del Peňol

Asi dve hodinky od Medellínu sa nachádzajú dve jedinečné miesta – dedinka Guatapé a hora Peňol. A tie boli aj našimi poslednými zastávkami v Kolumbii. Premýšľali sme, či tu ísť na vlastnú päsť alebo využiť miestnu cestovku. Mali sme iba deň a kvôli jednému dňu sa nám nechcelo požičiavať auto. Napriek tomu, že nemáme radi organizované výlety, tak sme si zajednali výlet autobusom, ktorý stál na osobu 25 €. A musíme povedať, že to nebolo také zlé.

Najskôr sme navštívili horu La Piedra del Peňol – monolitický útvar, ktorý sa týči 200 metrov nad okolím. Na jej vrchol stačí zdolať “len” 700 schodov, ale odmenou je úžasný výhľad na okolité hory a najväčšiu vodnú nádrž v Kolumbii. Našťastie nám začalo slnko svietiť, až keď sme boli takmer hore, ale teda je to celkom makačka. Prišli sme tu relatívne skoro a tak sme si to užili ešte s malým množstvom ľudí. Na skalu sa platí vstupné cca 5 €.

Potom nás čakal tradičný kolumbijsky obed v mestečku Guatapé. Mali sme typické jedlo Bandeja Paisa a porcia taká, že sa to ani nedalo zjesť 🙂 Po obede sme išli na výlet loďou po priehrade. Ako nehovorím, že to nebolo zaujímavé, videli sme rôzne ostrovčeky (napr. ostrov, na ktorom mal nehnuteľnosť P. Escobar, niektoré ostrovy sú súkromné a prenajímajú sa), ale keby sme tu boli sami, tak tento výlet vynecháme.

No a nakoniec to najlepšie, na čo som sa najviac tešila. Nádherné malé mestečko Guatapé, ktoré je považované za jedno z najpestrejších miest na svete. Každá jedna budova je lemovaná jednoduchými ilustráciami či vzormi. Kresby sa nazývajú zocalos a ich pôvod siaha do roku 1919. Pani, ktorá zdobila interiér kostola, si vyzdobila svoj dom a zahájila tak módu po celom mestečku. Každý zocalos povie niečo o dome, jeho obyvateľoch, ich profesiách, záľubách. Prechádzať sa tými uličkami bolo naozaj krásne, všade toľko farieb, tu sa jednoducho nedalo neusmievať sa. Guatapé je maličké a jeho prejdenie nám netrvalo dlho. Určite si tu sadnite do niektorej kaviarne a vychutnajte si jeho atmosféru.