Slovinsko – z majestátnych hôr ku krištáľovo čistému moru

Vďaka sviatku a jednému dňu dovolenky nám vznikol priestor na 4 dňový oddych. To by sme neboli my, aby sme sa zas niekam nevybrali 🙂 Nakoľko času až tak veľa nebolo a potrebovali sme aktívnym oddychom načerpať nové sily, hľadali sme krajinu, v ktorej sme ešte neboli a nie je zo Slovenska moc vzdialená.

Po pár okamihoch strávených nad pozeraním sa do mapy padlo rozhodnutie – ideme do SLOVINSKA! Eufória trochu opadla po tom, čo sme videli množstvo dych berúcich fotografií – chceli sme totiž tú nádheru vidieť celú a mali sme na to 4 dni – zvládli sme to? 🙂

Kde sme boli v Slovinsku ubytovaní?

Ako je u nás zvykom, ubytovanie sme hľadali cez portál booking.com a airbnb.com. Nakoniec sme všetri tri ubytovania našli cez booking. Je potrebné ale rátať s tým, že na turisticky atraktívnych miestach je ubytovanie trochu drahšie. Prvú noc sme spali pri jazere Bled v apartmáne Homestay Vito by lake za 82€, druhú v centre Ľubľany v Hostel Sleeping beauty za 62€ a poslednú noc sme spali v Izole v ubytovaní Apartments & Rooms Nardin za 79€. Všetky tri ubytovania môžme odporúčiť, boli čisté, útulné a zodpovedali popisu a fotografiám na bookingu.

Ako sme po Slovinsku behali?

Nad iným druhom dopravy ako autom sme ani nerozmýšľali, pretože Slovinsko je – aspoň v porovnaní s iným destináciami, ktoré sme navštívili – „za rohom“. Cesta nás teda stála len spotrebovanú naftu, 9,20€ za 10 dňovú diaľničnú známku v Rakúsku a 15€ za slovinskú – túto môžete v závislosti od vášho itineráru aj vynechať. My sme však usúdili, že je nám dobrá každá ušetrená minúta 🙂 A čo znamená „za rohom“? 760 km z pláže v Izole sme zvládli priamo pod barák v Žiline s dvoma prestávkami, zdržaním na slovinsko-rakúskej diaľnici a tankovaním za 7 hodín.

Čo sme v Slovinsku ochutnali?

Slovinská kuchyňa je ovplyvnená krajinami, ktoré s ňou susedia. Má prvky talianskej, rakúskej, maďarskej a tiež juhoslovanskej – balkánskej, keďže susedí s Chorvátskom. Priznám sa, že sme čakali niečo celkom iné, ale boli veľmi milo a chutne prekvapení.

V Blede sme boli na večeru v Gostilne Murka, kde sme ochutnali krúpkovú polievku s údeným mäsom (veľká ako hlavné jedlo) a klobásku s jablkovým pyré a ovseným koláčikom. Spolu s vodou a pivom sme platili cca. 30€. Po večeri sme si ešte zašli na preslávený krémeš – kremšnita, ktorý stál 4,70€ za jeden kus.

V Ľubľane sme mali šťastie a v deň, keď sme tam boli, akurát prebiehal street food festival. Nemoholi sme samozrejme obísť naprázdno a dali sme si klobásku so zemiakovým šalátom a tvarohový dezert za cca 15€. Na obed sme potom mali grilované sardinky a čevapčiči a vyšlo nás to tiež cca 15€.

Čo sme v Slovinsku navštívili?

Na cestu sme sa vydali podvečer z Bratislavy, kam nás zaviali pracovné povinnosti – aspoň sme si skrátili cestu o 1 a pol hodinky 🙂 Navigácia nám ukázala, že k našej prvej plánovanej zastávke to máme 4 a pol hodiny cesty. Nakoľko sme chceli do Slovinska vchádzať za vidna, oddýchli sme si počas cesty na odpočívadle. Po rannej káve sme ale už pokračovali a po prekročení taliansko-slovinských hraníc sme sa tešili, že sme sa rozhodli vojsť tam až za svetla – už prvé pohľady na mohutné Júlske Alpy boli ohromujúce. Počas jazdy po kľukatej úzkej ceste sa nám vynárali stále krajšie a krajšie výhľady, dvakrát sme dokonca museli zastaviť a užiť si tú nádheru trochu dlhšie.

Túto trasu sme si veľmi užívali až kým sme dorazili na našu prvú zastávku, ktorou bol Slap Kozjak – 15m vysoký vodopád, ktorý je mnohými považovaný za najkrajší v Slovinsku. Od parkoviska k nemu vedie nenáročný chodník merajúci necelé 3 km a vstupné je pre dospelého človeka 4€. !POZOR! Parkovisko je platené a automat berie len mince, čo nám spôsobilo jemné komplikácie 🙂 Naša cesta pokračovala do Tolmin gorges, kaňonu, ktorý ukrýval hneď niekoľko zaujímavých miest. Po zaplatení parkovného, ktoré pri bráne stálo 7€ a vstupného 8€ pre dospelého sme sa vybrali na ďalšiu prechádzku nádhernou prírodou. Človek tu vidí priezračnú, no ľadovú rieku, Medvediu hlavu, jaskyňu, Diablov most vo výške 60 m nad riekou a mnoho iného. Celý okruh nám zabral takmer 2 hodiny a po jeho prejdení sme sa vybrali na naše prvé ubytovanie, ktoré sme mali pri jazere Bled.

Večer sme sa ešte vybrali pozrieť si mesto a najmä ochutnať miestne špeciality. Po večeri sme sa prešli od jazera k hradu a na doplnenie energie sme využili famózny a veľmi populárny kremšnita, na ktorý sú Slovinci hrdí. Jeden kúsok stál síce 4,70€, každý cent však stál za to 🙂 Druhý deň ráno sme si privstali – chceli sme si pozrieť Bled z výšky. Najskôr sme sa vybrali na vrch Mala Osojnica, kde sa podľa informácií, ktoré sme predtým čítali, malo jednať o ľahkú prechádzku. Cesta hore nám trvala zhruba 30 minút a s výnimkou pár skalnatých prudších úsekov to nebolo nijak extra náročné, rozhodne ale odporúčame zvoliť vhodnejšiu obuv ako šľapky 🙂 Po príchode na vyhliadku sa nám naskytla prekrásna scenéria jazera Bled aj so všetkými jeho krásami – kostolom na ostrovčeku, hradom, kostolom pod hradom a takmer celým mestom. Nakoľko sme si privstali, hore nebol ešte takmer nikto a tak sme si tento výhľad mohli nerušene užívať do sýtosti.

Cestou naspäť sme si všimli, že už ani na vrch Velika Osojnica to nie je ďaleko a tak sme sa rozhodli, že si prechádzku trochu predĺžime. A stálo to za to 🙂 Opäť nádherný výhľad a ako bonus krásna romantická lavička 🙂

Čas ale plynul a ak sme chceli stihnúť všetko, čo sme si naplánovali, museli sme sa hýbať. Zbehli sme späť k jazeru, po ceste sme streli obrovské množstvo ľudí smerujúcich hore (vážne odporúčame si privstať a ísť skôr ráno) a našim ďalším cieľom bol ostrovček s kostolom. Dá sa tam dostať dvoma spôsobmi – väčšou loďou spolu s inými ľuďmi, ktorá vyráža z viacerých miest (napríklad od kempu) alebo ako sme to spravili mi – požičali sme si malú loďku (cena sa hýbe v rozmedzí 15-20€/hodina) a doveslovali si tam sami 🙂 Na ostrove sa môžete poprechádzať, dať si zmrzku, kávičku a nakúpiť nejaké suveníry, do kostola sme sa však nedostali. Po návrate do „prístavu“ sme mali jasný cieľ – nakoľko bolo v ten deň dosť teplo, šli sme sa do jazera okúpať. Voda v jazere má nádhernú farbu, je krištáľovo čistá a svieža – je to však skôr príjemné osvieženie ako otužilectvo 🙂

Po tom, čo sme si užili trochu oddychu na tráve a okúpali sa, vybrali sme sa do nášho ďalšieho cieľa, ktorým bolo slovinské hlavné mesto Ľubľana. Cesta trvala zhruba hodinu a keďže nám počas nej vyhladlo, vybrali sme sa do nočných ulíc nájsť niečo pod zub. Majo sa asi musel narodiť pod šťastnou hviezdou – na centrálnej tržnici sa v ten večer konal food festival, na ktorom sa v množstve stánkov predávali samé dobroty od klobások, cez hamburgery až po sladké. Po dobrom jedle sme sa ešte prešli nočnými uličkami a šli načerpať energiu na ďalší deň.

Po raňajkách sme sa vybrali obzrieť si mesto aj za svetla, cez Dračí most sme sa dostali k tržnici, odtiaľ uličkami k trojmostu Tromostovje, kde sme si obzreli rieku, Prešernov trg s františkánskym kostolom. Cez Mestni trg, kde sme si obzreli radnicu, a Stari trg sme sa dostali k soche Herkulov vodnjak a odtiaľ kľukatou uličkou na hrad, ktorý sa týči nad mestom. Poprechádzali sme sa po nádvorí, obzreli mesto zhora a vybrali sme sa na ulicu Metelkova, ktorá je centrom alternatívneho street art a ľudí bojujúcich proti dnešnému materialistickému svetu. Toto miesto stojí za návštevu, niektoré výtvory sú vážne zaujímavé, len si treba dať pozor na fotografovanie ľudí, ktorí sa tam nachádzajú – je to zakázané a tí ľudia to nemajú radi.

Ďalej sme pokračovali na „mrakodrap“ Nebotičnik, ktorý bol kedysi najvyššou budovou v Ľubľane – muselo to byť už veľmi dávno 🙂 Každopádne na 12-tom poschodí sa nachádza reštaurácia s terasou, odkiaľ je krásny výhľad na hrad a celé mesto. Osviežili sme sa Aperolom a pivkom, vychutnali si scenériu mesta a pokračovali ďalej do záhrad nádherného Tivoli Parku. Je úžasné, keď veľkomestá udržiavajú takto veľké parky, nakoľko si tu človek môže oddýchnuť od ruchu a všetkých ľudí. Po prechádzke parkom sme zamierili späť na tržnicu, kde sme sa naobedovali, sadli do auta a vydali sa do našej ďalšej zastávky.

Cesta do Piranu nám aj so zdržaním trvala necelé 2 hodiny. Pri vjazde do mesta sa nachádza parkovací dom, kde sme si nechali auto a vydali sa pešo do mesta. Okruh týmto malým mestečkom nám trval asi hodinu a pól a za tento čas sme videli hlavné námestie Tartinijev trg, kostol sv. Juraja s nádherným nádvorím a vyhliadkou z veže, staroveké múry okolo Piranu – Obzidje Piran, námesie 1. mája a prešli sme aj celú promenádu, na konci ktorej sa nachádza fotogenická veža. Ku všetkým miestam vedú úzke uličky, ktorých sme sa nevedeli nabažiť. V tento deň sme sa chceli aj trochu okúpať v mori, tak sme zamierili do auta pre plavky a užili si pár chvíľ v mori pri západe slnka. Cestou pre plavky sme zistili, že z parkovacieho domu do mesta premáva bezplatný kyvadlový autobus, tak sme ho hneď aj využili 🙂

Po dokúpaní sa nás už čakala len cesta do Izoly, kde sme strávili poslednú noc. Ráno sme sa vybrali na prechádzku mestom, nebolo tam však moc čo pozerať (ale je to veľmi pekné meto) a tak sme sa vybrali na pláž, kde sme strávili celý deň kúpaním, opaľovaním a posedením pri obľúbených nápojoch 🙂 O piatej poobede náš čas vypršal a museli sme sa vybrať na cestu domov.